Let's not Fall in Love

4.Ty si ale sprostá

P.O.V. ERIC

Keď som prišiel pred bar stáli tam policajné autá. Od ľudí naokolo som sa dozvedel že mladistvý sa tam opili až do bezvedomia. Nebol som z toho nadšený. Ale dnes sa mi ani nikam nechcelo ísť. Vrátil som sa domov. Keď som otvoril dvere započul som hlasy.
„Nechcem ťa otravovať, mojimi blbými otázkami." Odpovedala niekomu mama.
„Nie, to je v pohode. " šeptom odpovedala Emeri.
„A koľko už vlastne spolu chodíte?" opýtala sa jej mama.
„Už je to nejaký čas. Poznáme sa ale už od strednej. Chodili sme spolu do jednej triedy. Ale musíte uznať, vtedy chalani sa ukazujú ako tý najväčší." Uchechtla sa Emeri.
„Nebudem ťa ďalej vypočúvať. Som rada že si mi povedala o synovy, aký je vonku, ako sa správa a niečo aj o vás. Dúfam, že pri ňom vydržíš." Vyklonil som hlavu a uvidel som ich ako sa objímajú.

Emeri jej hovorila o mne? A čo tu do riti robí?! Tak to to chce?! Ako len jej mohlo napadnúť povedať matke o mne!?

„Ahojte." Usmial som sa na nich falošným úsmevom.
„Ahoj Eric. Tak skoro si doma?" usmiala sa na mňa mama.
„Hej, nechcelo sa mi byť vonku. " chytil som za ruku Emeri a potiahol som ju do izby.

Zatvoril som dvere a oprel som ju o ne.
„Takže slečna. Čo si narozprávala mojej matke?" opýtal som sa jej na rovinu.
„Iba to, na čo sa pýtala." Odpovedala mi pokojne.

Vedel som že jej všetko zle o mne povedala. Mama síce tušila že nie som najlepší, ale nikdy jej nikto nič nepovedal aby potvrdil to čo si myslela. Ale táto nána jej všetko vytrepala.

„Fajn. Tak sa zahrajme." Odvetil som pomedzi zuby.
Potiahol som ju za vlasy aby zaklonila hlavu a začal som ju tam nie najemnejšie bozkávať.
Snažila sa ma od seba odtiahnuť, ale nedovolil som jej to. Potiahol som jej nižšie výstrih a presunul som svoje pery na jej poprsie.

„Dosť!"zvýšila hlas ale ruku som jej priložil na ústa.Keď som si myslel že sa už podvolila odsotila ma od seba a strelila mifacku.„Si totálny idiot! Takto sa správať ku dievčatám? Zaslúžiš si jedine aby som ťa opľula." Zvrieskla na mňa. 

Vtedy sa otvorili dvere a stál tam Chris.Emeri si napravila tričko a utiekla z mojej izby. Bez slova sme naseba pozerali s bratom. Započul som iba ako mama kričí na Emeri.„Emeri? Čo sa stalo?! " opýtala sa jej mama a následne nasledovalo buchnutie dverí.Následne nasledoval vpád mojej mami do izby.„Čo si jej urobil? Bol si na ňu sprostý?" ukázala na mňa prstom.„Ja som tvoj syn alebo nie? Prečo si na jej strane?" prevrátil som nad týmobvineným oči.„Pretože ťa poznám. A nechápem to. Emeri mi tak krásne o tebe rozprávala." Povzdychla si.

Počkať! Čože?!! Pekne rozprávala? Takže jej nič nepovedala? Ach bože, nemal som byť na ňu taký. Asi by som mal ísť za ňou čo? Asi by som mal ísť za ňou čo?

Zobral som si mikinu zo stoličky. Obišiel som ich a vydal som sa za ňou. Až pred domom som si uvedomil že neviem kde býva. Nemusel som ani dlho pátrať. Všimol som si ju hneď za rohom. Stála tam. Utierala si tvár. Nevidel som jej do tváre pretože bola ku mne chrbtom ale tušil som že plače. Nechcel som jej ublížiť ale myslel som si že na mňa nahádzala špinu pred mamou. Teda vlastne že jej povedala pravdu.

Kráčala ešte niekoľko minút cez uličky. Pripadalo mi to ako večnosť. Kráčať za ňou a neosloviť ju.
Zrazu zastala pred malým domom. Obzrela sa a vošla dnu.

Stál som tam, pred jej domom. Bez odhodlania. Bál som sa zazvoniť u nej.

Ale nakoniec som sa rozhodol.