Ako som spoznala Expl0iteda {DOKONČENÉ}

Kapitola 11

Znova som siahla po tej fotke a znova mi vošli slzi do očí. Tento krát mi už aj kvapla na líce. Nechala som ju tak. Niekto mu položil ruku na plece. ,,Už som dorobyl jedlo. Ideš sa najesť?" opýtal sa ma Peter. Usmiala som sa na fotku a povedala: ,,Hej. Len to upracem." kvapla mi slza na fotku. Peter ju zobral do svojích rúk. Rýchlo som sa postavila. No asi prirýchlo. Zatackala som sa a s Petrom padla na zem. Začal sa smiať. Ja som sa postavila a načiahla po fotku. On ju dal k sebe a nechcel mi ju vrátiť. ,,Poď si po ňu ak ju chceš! Ale niečo za niečo!" povedal a kulišácky sa usmial. ,,Dobre. Nechaj si ju. Aj tak na ňu nechcem spomýnať. Nenávidým tento prekliaty dom aj s mojím skurv***m oco!" to som si už utierala slzi ktoré sa mi valili z očí ako vodopády. Peter ma objal. Určite si už stihol pozrieť tú prekliatú fotku. Musel ma držať. Podlamovali sa mi nohy. Dal ma na posteľ. Stále na objímal. Odtrhla som sa od neho, usmiala sa a povedala: ,,Čo bolo netreba spomínať. Stále to je to isté. Až na to že mám 4 skvelích kamarátov ktorí ma podržia." utrela som si slzi. ,,Tak ideme sa najesť?" opýtal sa ma Peter s úsmevom na perách. Usmiala som sa ešte viac a vichádzali sme spolu von do kuchyne.
Keď sme dojedli ukázala som chalanom kde budú spať. Ja spím na gauči. Ale asi prídem do mojej izby k Petrovi ľahnúť si na pohodlnejšie.

Tááákže!! Ďakujem za prečítanie, hviezdičky a komenti!! Viem že je to krátke, ale dnes som cvičila (áno, cvičila som). Musím pre seba niečo urobyť. No, skôr pre moje srdiečko a zdravíčko.

Vaša Alenka ;*

Ps: 294 slov...