Ako som spoznala Expl0iteda {DOKONČENÉ}

Kapitola 18

,,Je úžasný!" povedala som mame, keď mi podávala nový náramok (obrázok). Naozaj nádherní. Nechcem id neho odtrhnúť oči. Ona vie, čo mám rada. Poprosila som ju, aby mi ho zapla. Nebol mi voľný ani priškrtený. Bol akurát na mňa. ,,Ďakujem. Ďakujem za všetko." povedala som a objala ju. ,,Už by ste mali ísť. Ide vám autobus. Choďte." povedala. Usmiala som sa. ,,Nabudúce prídem na dlhší čas. Zajtra už ideme naspäť." obula som sa. Chalani už boli pred domom. Len ja som ešte bola hore. Dala som mame pusu a šla von.

,,Dnes sa už asi ani nehnem." povedala som večer do paplóna. Prešli sme celé mesto a nenašli to, čo Kia hľadala. Nakoniec sme ju ja a Peter nechali s Matúšom a šli sme do bytu. ,,Ani ja!" spadol vedľa mňa Peter. Obaja sme zaspali ešte v dennom oblečení. Zobudili sme sa, až keď sa otvorili dvere. Oboch nás heglo. Pozreli sme sa na seba a znova zatvorili oči. Minimálne ja. ,,Pf! Spachtoši!" zasmiala sa Kia. Matúš bol asi hneď za ňou, lebo ho bolo počuť tak ako Kiu. ,,Peter, mám skvelé správi! Zajtra ideme na youtube akciu! Je v Blave! Dnes o 3 hoďky ideme do Prievidze! Poď sa balíííť!" začal drgať do Petra. On sa po chvíle naštval. ,,Ti si ale zmrd! Ani človeka nenecháš spať! A akurát som mal tak krásny sen!" povedal. Musela som sa zasmiať. Pohľad na to, ako sa tí dvaja hádajú a Kia pozerá ako kozľa na nové vráta bol k nezaplateniu. No nič. Už sa pôjdeme paliť. ,,Tak to aby sme začali s balením..." povzdichla som si. Chalani sa na mňa pozreli. ,,Ale ty s nami ísť nemusíš. Môžeš kľudne zostať aj tu..." nedopovedal Matúš, lebo som mu skočila do reči. ,,Ale ja chcem ísť!" zobrala som triko a dala ho do kufra. Chalani robyli to isté. Kia nám urobyla večeru. Všetci sme sa najedli a šli na stanicu. Kiara trvala na tom, že nás odprevadí. Tak šla s nami. Šli sme si kúpiť lístky. Čakali sme len chvíľku a prišiel náš vlak. Nastúpili sme a našli si miesta. Bol večer a skoro nikto tam nebol. Počúvali sme pesničky, pozerali nejaké videa... Až sme zastali. Tu budeme prestupovať na ďalší. Čakali sme tak asi 30 minút. Peter s Matúšom na fb napísali kde sme a že fandovia môžu prísť. A ten kto donesie jedlo, dostane odomňa pusu. Ja som s tím veľmi nesúhlasila. Ale potom som to nechala tak. Po pár minútach sem prišiel jeden chalan. Mohol mať tak 15. Našťastie nemal žiadne jedlo. Iba pitie. A to som mu musela dať pusu na líce. Za chvíľku tu boli 5 chalani a 4 babi. Bola som niekde pri koľajniciach a sledovala oblahu. Vlak ešte stále nikde. Boli sme niekde pri dedine kde boli aj stromi. Ako malá som po stromoch liezla. A tieto vyzerajú tak pevne... Ja to nevidržím! Idem si odložiť veci a idem liesť na strom. U Kii som sa prezliekla do nohavíc a veľkej mikini. ,,Idem len tam." ukázala som na strom. ,,Hneď som tu." stlačila som mu ruku a šla ku stromu a hľadala najnižšiu vetvu. Bola len pár centimetrov nado mnou. Takže som sa na ňu vyškriabala a šla vyššie. Ubehlo len asi 5 minút a mňa už nebolo vidno. ,,Marry! Kde si?" započula som chalanov ako ma hľadajú. Potichu som sa zasmiala. Tu ma ani za boha nenájdu. ,,Kto je Marry?" počula som jedného chalana. Na videách sa predstavujem ako Mária. Ale ako Marry ma nepoznajú. ,,To je to Mária. Prezívame ju Marry. Sama to chcela." pokrčil ramenami Peter. ,,Toto naozaj nieje vtipné! Kde si?" povzdychol si Matúš. Milujem keď ma hľadajú ale nevedia nájsť. ,,Za chvíľku príde vlak! Tak poď sem!" ja som skoro zabudla. Pomali som začala schádzať dole. Už som ucítila zem pod nohami, keď ma zrazu niekto chitil za boki a dal ma na zem. Ak ste si mysleli, že to je ten chalan čo sa na mňa pítal alebo Peter, tak ste nemali pravdu. Bol to chalan. Mal tmavé vlasy a zelené oči. Nebol opálený, ale ani veľmi bieli. Mal na sebe čiernu mikinu, modré rifle a biele konverzky. ,,Dik." usmiala som sa a šla k Petrovi. Mali sme ešte takých 5 minút. ,,A kam idete?" opýtalo sa dievča s blond vlasmi. Mala rifľové kraťase v bielej farbe, nejaké biele tričko, čiernú mikinku a čierne vansky. Lišiecky sa usmiala. Asi si myslela, že ich zaujme a dostane aspoň Matúšovo telefónne číslo. ,,Ideme do Prievidze a potom zajtra do Bratislavi. Ideme tam na jednu akciu. A keď sme pritom, mal by som niečo urobyť."  vitiahol z vrecka mobil. Podal mi ho a ja som ho zapla. ,,Čaute ľudia! Toto je taká rýchla pozvánka na akciu 4fans. Budem len v Bratislave. Urobyl by som pozvánku aj skôr, ale iba dnes som sa dozvedel že nás pozvali. A ja som nechcel prísť o príležitosť sa s vami stretnúť a po prípade aj pokecať. A ako ste si už asi aj všimli, som na inom pofidérnom mieste. Akurát totiš idem naspäť do Prievidze s Matúšom a Máriou. Na facebook som napísal že kde som a prišli aj nejaký ľudia." ukázala som na malú hŕstku ľudí a oni zamávali. Niekto hodil aj nejaký face. Dala som to zbova na Petra. ,,To bude asi všetko. Uvidíme sa na 4fans. Majte sa, fáántastickýý!" vypla som nahrávanie a podala mu jeho mobil. ,,Dík. Už pôjde náš vlak. Tak už poď." usmial sa Peter a podal mi ruku. Chitila som sa jej a šli ku koľajniciam. ,,Vy spolu chodíte?" opýtalo sa jedno dievča pohŕdavo. Otočili sme sa a nenápadne na seba pozreli. Zodvihla som obočie a hneď nato prišiel vlak. Rýchlo sme nastúpili a z okienka ešte zakývali.

,,Už som sa bála." povedala som a oprela sa o zimné sklo.

Po ďalších 2 hodinách cestovania v Prievidzi

,,Tak mi už ideme. Zajtra po teba prídem. Maj sa." povedal Peter a otočil sa na odchod. ,,A ja som čo?" zastavil sa Matúš a povedal ,urazene' Petrovi. ,,Tak zajtra po mňa prídete. Majte sa." dala som pusu na ústa Petrovi a pusu na líce Matúšovi. Otočila som sa a šla k sebe. Ešte sa budem musieť pobaliť...

Tradááá!! Ďalšia časť! Medzi časom som bola na cinetube v Prešove. Nepodarilo sa mi k ním dostať, ale kamarátka má podpis Matúša a dala im svoje obrázky. Ja som si zaslúžila náramok Expla ako útechu :'). Tak to by bolo všetko. Zanechajte komentík, ,,LIKE" a nezabudnite sa usmievať :)

Vaša Alenka ;*

Bazinga!!

Ps: 1078 slov...