Between love and hate (SK)

Can we start?

Posadil ma na stoličku a otočil sa po sprchový šampón. Ja som si zatiaľ dala dole aj tielko a podprsenku. Otočil sa ku mne a ja som sa len usmievala a hryzla do pery.
-"Do riti!"
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
...vyletelo mu z úst. Pomaly si ma začal premeriavať. Od členkov až k ušiam. Začervenala som sa a odkašľala si.
-"Môžeme začať?" pomaly prikývol a daroval mi lišiacky úsmev. "Prosím ťa, neobkukávaj si ma tak." úsmev sa mu rozšíril a podal mi sprcháč spolu s hubkou na telo.
-"Keď skončiš, tak ma zavolaj,dobre?" iba som prikývla a začala sa venovať sprchovaniu. Pripadám si ako v psycho-romantickej španielskej telenovele. Dvaja ľudia sa nenávidia, aj keď v minulosti boli aký -taký priatelia, neskôr sa už vedia zniesť a nakoniec po útrapach jedného z nich (teda mňa) si vyznajú lásku. Na záver majú krásne španielské detičky a všetci sú zdraví a šťastní ako blchy. Bla, bla, bla. Škoda, že nemôžem vstať z vozíka a odísť, keď sa vypnú kamery.
Zahľadená do špinavej špary v nemocničnej kúpeľni som si umývala stehná. V myšlienok má vytrhlo zaklopanie na rám dverí.
"Hm?" otočila som sa k dverám.
-"Už si hotová?" spýtala sa a pristúpil bližšie. Páčilo sa mi, že ma neočumoval, ale otočil sa ku skrinke na hygienické potreby a pozeral do stropu.
-"Takmer, len ma musíš podržať, nach sa môžem opláchnuť." hodila som hubku na zem a čakala na neho.
-"Toto všetko robí aj Maggie?" iba som prikývla. "Asi by som sa mal vyzliecť, pretože ma zmočíš." poznamenal a hneď sa začal vyzliekať. Bez slova som ho pozorovala. Nestihla som zaregistrovať kedy si dal dolu tričko. Nebol vypracovaný ale ani chudy ako niektorý dnešný chlapci. Lišiacky sa pousmial a zopol si nohavice. Stiahol si ich a položil k tričku. Očami som zablúdila na oné miesto no ihneď som sa pozrela pred seba. Zhlboka som sa nadýchla a zakusila si do spodnej pery.
-"Tak poď ku mne." natiahol ruky pred seba a a trochu sa predklonil. Chytila ma pod pazuchy (pozn. odporné slovo :D) a zodvihol. Moje nohy vôbec nespolupracovali, čo ma štvalo. "Zlatko, nebuď smutná." šepol a silnejšie ma k sebe pritisol. Nič som nepovedala, iba som.vypla vodu a oprela si hlavu o jeho rameno. Voľnou rukou sa natiahol po uterák, ktorý okolo mňa obmotal ako sa dalo. Potom ma položil do kresla a jemne ma pobozkal. Pousmiala som sa a prešla do izby.
-"Si v poriadku? "
-"Som už unavená. Priveď sem niekedy Grace, strašne mi chýba." prosebne som sa naňho pozrela. Prikývol a premiestnil ma na posteľ a prikryl. Ľahol si ku mne a objal ma. Pritísla som sa k nemu najviac ako sa dalo. Zasmial sa a dal mi pusu do vlasov.
-"Nezadus ma, láska." povedal cez smiech na čo som sa zasmiala aj ja.

O týžden neskôr

Sedela som na posteli a čakala na Conora. Dnes som sa chystala domov. Pozerala som pred seba a rozmýšľala čo bude ďalej. Ako to zvladnem s Grace? Conor tu nebude vždy ak ju budem potrebovať vyzdvihnúť v škole. Ako prejdem do svojej izby?
-"Si?" začula som jemný hlások. Prestala som rozmýšľať nad budúcnosťou a otočila sa za hlasom. Vo dverách stála Grace so svojím širokánskym usmevom. Usmiala som sa a chcela ísť k nej, no nemohla som. Pohľad som otočila naspäť pred seba. "Tešíš sa domov?" spýtala sa a znova ma objala. Iba som prikývla a vlepila jej pusu do vlasov. "Máme pre teba prekvapenie, ale nemala som ti to povedať." povedala tichým hláskom. Celý čas som však myslela na všetky tie veci čo sa budú diať aj keď som nechcela.

-"Si pripravená ísť domov?" začula som otázku spoza dverí. Pousmiala som sa a preložila tašku na druhú stranu postele. Bez slova som sa pozrela na vozík a pritiahla ho k sebe. Prišiel ku mne a preložil ma naň. Tašku som si zobrala na kolená, keďže bola ťažšia ako celý Gracy. Ona okolo na len skackala a sem tam sa niekde pozastavila. Cestou z nemocnice sme stretli Maggie tak som sa s ňou rozlúčila a zablahoželala k zasnúbeniu.

Jej snúbenec s ktorým sú spolu už šesť rokov ju požiadal o ruku o druhej ráno, keď sa vrátila z nočnej. Hovorila aká bola unavená a on jej to povedal akoby nič. Niečo ako: "Veď si ma vezmi." Zasmiali sme sa na tom, ešte raz sa rozlúčili a pokračovali k autu. Raz chcem zažiť niečo podobné, ak ma nejaký chlap bude chcieť aj na vozíčku. Grace si sadla na zadné sedadlo a mňa Conor položil na sedadlo spolujazdca. Vozík mal čestné miesto pri Grace. Po chvíľke jazdy, keď bola Gracy zaujatá okolím ma Conor chytil za ruku.
-"Si dnes nejaká tichá." poznamenal a prešiel mi palcom po zápästí.
-"Len som nad niečím rozmýšľala." hodila som fake smile a stisla mu ruku. Pozrela som sa naňho ako sa venuje jazde, keď hlavu otočil ku mne.
-"Poznám ťa už nejaký ten piatok, aby som rozoznal kedy sa usmievaš úprimne." jeho pohľad bol vyčítavý, ale nie nahnevaný. "Nechceš mi povedať čo ťa trápi?" nadvihol obočie.
-"Neskôr. Venuj sa prosím šoférovaniu." povedala som a pozerela sa na domy, ktoré sme míňali.
Už sme blízko. O chvíľu som doma. Bojím sa že prekvapenie, ktoré pre mňa pripravili je oslava na privítanie. Dúfam, že to nebude toto, inak neviem ako sa budem tváriť. To posledné čo si želám je skupinka ľudí, ktorá mi hovorí ako je rada, že som v poriadku. Viem, sú to moji priatelia a myslia to úprimne, ale teraz nie je správna chvíľa na oslavy. Mám depresiu a je ťažké usmievať sa, keď by ste najradšej skočili pod vlak. V mojom prípade, by to ani nešlo, lebo by som sa nepostavila. Ani zabiť sa nie som schopná bez pomoci. Bolí ma to. Bolí ma predstava, že som nesamostatná. Ani sa sama neosprchujem.
Chcelo sa mi plakať, ale nemohla som. Zazrela som môj dom. Prešli sme bránou a zaparkovali pri mojom aute. Gracy vyskočila sama a mne pomohol Conor. Prvá zmena, ktorú som zaregistrovala boli schody, ktorých časť bola prerobená na chodník pre môj vozík. Grace otvorila dvere a Conor mi pomohol vyštverať sa kopčekom. Vošla som do vnútra spolu s mojimi pomocníkmi.

Čakala ma tam moja nočná mora!!!

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ahojte! ❤

No neviem čo som to vytvorila, vôbec sa mi to nepáči,ale myslím, že je potrebné pokračovať a hlavne skončiť story. Jasné, že bude mať ešte niekoľko častí, ale neviem či po toľkom čase to niekto ešte číta.

Takže by som poprosila nejaké komentáre kľudne aj nápady. Ja si všetko rada prečítam. :*

PS: PREPÁČTE ZA CHYBY :[

Papa, *D*