Dúfam, že sa bude páčiť. Vopred prepáčte za chyby. Píšem na mobile. Na obrazku je Hope. Vaša Lola
Pre začiatok vám poviem niečo o sebe. Volám sa Hope Kruswill a som z Anglicka. Mám skoro 17, modré oči a vlasy farby špinavého blondu.
Som štíhla a nechcem byť narcistická, ale mám zo seba taký dojem že mnohé dievčatá by chceli byť mnou.
Som obľúbené dievča na prestížnej škole a v slávnej dievčenskej partii. Mám najkrajšieho chlapca na škole a všetci ma majú radi. Dokonca aj učitelia. No niekde vnútri, som vedela že to niesom ja. A ešte jeden dôležitý fakt. Moji rodičia sa rozviedli a mama sa presťahovala do Ameriky. Nenávidím mamu rovnako ako Ameriku.
Moji rodičia sú obaja uznávaný právnici a tak sme na tom po finančnej stránke vcelku dobre. Otec, s ktorým žijem a ktorý ma má v opatere ma nerozmaznáva, no ani na mne nešetrí. Človek by povedal. 'To dievča má dokonalý život!' Vždy, keď na to pomyslím, napadne mi iba jedna myšlienka. 'Ľudia, keby ste vedeli...' Ale teraz sa dostávame k problému. Za deň končí škola a začínajú prázdniny, čo by bolo fajn, kebyže na celé prázdniny neodchádzam do Ameriky, presnejšie do Californie. Dôvod prečo sa tam neteším už poznáte.
Beriem si iba jeden kufor, čo ne zvláštne. Otec mi totiž pribalil naozaj veľa peňazí so slovami 'Kúp so niečo pekné! ' a ako poznám mamu, tá mi kúpy hoci aj nákupné centrum. Toĺko k mojej osobe. Líham si na moju posteľ a zatváram oči.... ....zrazu len počujem zvuk budíku. Automaticky ho zaklapnem a pomaly, veľmi pomaly vstávam z postele. Očami zablúdim k budíku.
Pípne vo mne kontrolka a ja naň vypleštím oči. To je už toľko? Rýchlo vojdem do šatníka a hodím na seba prvé čo mi padne pod ruku. Nakoniec to nie je až také zlé. Mám na sebe rifľové kraťase s obtiahnutým pásom, podprsenku bez ramienok ktorú tvorí iba látka okolo tela a na to tričko s veľkými výstrihmi po bokoch a nápisom Fuck you. Rozčesala som si vlasy a nechala svoje prirodzene jemne kučeravé vlasy voľne padať ma ramená.
Vzala som do rúk svoj látkový ruksak s obrazmi sovičiek a vložila doňho notes a peračník. Pre istotu... pridala som ešte peňaženku a zbehla dolu. Vzala som papierové vrecko s desiatou, ktoré zrejme nachystal otec aj keď vie že to nemám rada. "No čo už... " pomyslela som si a pridala to k veciam v taške. Obula som si biele Vansky, ruksak prehodila cez chrbát, vzala z vešiaku kľúče a už som sa chystala odísť keď som započula dupot na schodoch. Vložila som si do úst žuvačku. Jediný, kto u nás nedupe som ja... čižeeee.....
Spoza rohu sa vynorila blonďavá hlava a prekvapene no zároveň vystrašene na mňa pozrela. Úlistne som sa usmiala. "Čo May. Ty dnes nejdeš do školy?" zaškľabila som sa. Tentoraz s nenávisťou a strachom sa zadívala hnedými očami do mojich modrých. Ja som po nej hodila iba vražedný úškrn a vyšla z domu.
Zabudla som na jeden dôležitý fakt. Mám sestru!!! (a tá ma nenávidí...)
Ak by ste to nepochopili.
May (sestra Hope) sa chcela uliať zo školy, no keď išla dolu netušila, že ju zbadá jej sestra. Takže jej plán bol zmarený. Hope to hocikedy môže povedať otcovi.
Píšem prvý krát tak to pls berte s rezervou. Dúfam že sa (na moje pomery) páčilo. Budem vďačná za voty a komenty (aj dobré aj zlé prosím )Lola
