Na obrázku je časť vily. Jej druhú polovicu uvodíte keď si otvoríte túto URL. http://www.freshmagazine.eu/wp-content/uploads/2014/03/eddi41.png Užívajte Lola
Vystúpili sme z lietadla a išli po batožinu. Sadli sme si a čakali na mamu. Po asi 10-ich minútach čakania, mi začal zvoniť mobil.
Ja: Áno?
Mama: Ahoj Hope. Máš pri sebe papier na názov ulice?
Ja: Áno mám.
"May otvor si poznámky na mobile a počúvaj!" Povedala som sestre a ona ma, našťastie poslúchla.
Ja: Môžeš.
Mama: Ulica sa volá Spring Break street. A číslo je 22. Máš?
Ja: Áno ale načo nám to hovoríš?
Mama: Mohli by ste ísť taxíkom? Nevychádza mi to v práci. Musím končiť a kľúče sú pod veľkým kvetináčom napravo. Ahoj a pozdrav Mayu.
Najprv som nepochopila koho mám pozdraviť, no potom mi došlo že May sme kedysi volali Maya.
Ja: Dobre ahoj.
"Čo sa deje?" spýtala sa May. "Mama to nestíha v práci. Máme ísť taxíkom." Odvetila som. "Okej." Odvetila a išli sme.
Nasadli sme a povedali názov ulice. Taxikár podvihol obočie no odviezol nás. Zastavil pred bránou do záhrady obrovskej modernej vily. Zaplatili sme a taxikár odišiel. Každá s kufrom a ruksakom sme s otvorenými ústami pozerali na naozaj megaa dom.
Vošli sme na záhradu a pri dverách som nadvihla s Mayinou pomocou ťažký kvetináč. Vybrala som kľúč a odomkla dvere. Vnútri to bolo krásne a na schodoch stála žena. Keď nás uvidela, usmiala sa. "Vitajte. Vy ste určite Hope a May že?"
"Áno." Odvetila som lebo May sa nezmohla na slovo. Žena sa usmiala. "Ja som Melissa (Meli) a som niečo ako Major dóm. Keď budete niečo potrebovať stačí povedať. Teraz poďte za mnou. Ukážem Vám izby a vy si môžte vybrať." Prekvapene sme sa na ňu pozerali.
Meli nás zaviedla na tretie poschodie a predviedla nám štyri izby. Prvá bola až priveľmi detská. Druhá izba bola obrovská v štýle London. Bola pekná no videla som aj krajšie. Zato May, akoby sa do nej zamilovala. Tretia bola o kúsok menšia s Tyrkysovou farbou a bielou lesklou veľkou posteľou. Za stenou na ktorej bolo čelo bielek postele je priestor. Vojdem tam a vidím dvojo bielych dverí. Otvorím prvé a vojdem do kúpeľne, v ktorej je mimochodom aj vaňa aj sprcha.
Kúpeľňa je tak isto ladená do tyrkysovo-biela. V druhých dverách je obrovský šatník. Vychádzam z izby, ktorá je skutočne nádherná. Keď vojdem do poslednej izby cítim sa ako na pláži s palmami. Celá jedna stena je pokrytá obrazom pláže s morom a palmami. Najviac ma prekvapý, že vzor sa neopakuje no stále sa mení. Na tejto stene je vskutku neobyčajná posteľ.
Je kruhová biela s množstvom bielych vankúšov. Je taká veľká, že keby som sa na ňu rozplacla ako žaba, stále by zostal priestor. Okolo postele je jemná takmer priesvitná, no inak biela látka. Niečo ako jemnunký baldachýn.
Do ďalšej kapitoly vá dám vlastnoručne nakreslený pôdorys izby s popisom. Pre predstavivosť. Za mieri sa vopred ospravedlňujem. Na 100pro nebudú presné...
Celú stenu oproti dverám tvorí sklo, teda veľké okno. Je za ním krásny výhľad na more a pláž. Posteľ je na pravej strane pri okne čelom k stene. Oproti posteli, no tvárou k oknu je lesklý biely zaoblený stôl. Trošku za ním sú otvorené poličky na knihy a strede je obrovský televízor.
Táto stena je biela a je na mej zase iný (jeden) obraz pláže. Mimochodom posteľ je trošku vytočená priamo k telke. Na stene kde je posteľ je ešte pomerne vysoká skrinka s prázdnymi poličkami a otvor. Za ním je to tak isto zariadené ako v minulej izbe. Šatník a kúpeľňa so vzorom paliem a pláží na kachličkách. Vojdem do stredu izby a stúpim na biely huňatý koberec.
"Wow!" Dostanem zo seba. Meli sa usmeje stisne mi plece a odíde. Vráti sa asi o 2 minúty s mojimi taškami. "Takže tu?" Opýta sa a ja len meno prikývnem uchvátená krásnou izbou. Meli odíde a ja vezmem svoj ruksak. Vybalím z neho všetko nech ho prípadne môžem použiť. Na rad príde kufor. Dotiahnem ho do šatníka a vybalím tých pár najobľúbenejších kúskov, ktoré som si vzala. Kufor strčím do jedne veľkej poličky úplne dolu. Vezmem si uterák prezlečiem sa do plaviek a schmatnem plavecké okuliare. Hodím na seba voľné biele šaty a poberiem sa k bazénu, ktorý som si stihla všimnúť cez sestriné okno. Zastanem pri jej dverách a zaklopem."Áno!" Ozve sa a ja vojdem. Radšej som počkala ako sa hádať teraz nemám náladu. "May ja len že idem do bazéna tak ma nehľadaj." Poviem a pozriem na ňu dúfajúc, že ju nenapadne ísť so mnou. Našťastie nie. "Okej ja sa musím vybaliť." Oznámi a ja si nadšene hopkám k bazénu. Osviežim sa v sprche. Je síce poobede no slnko hreje ako v pekle. Dám si okuliare a skočím šípku. Zaplávam si zopár dĺžok a precvičím štýly. Potom vyjdem von a ľahnem si na mäkké lehátko. V Anglicku som si dala predsavzatie, že sa musím poriadne opáliť aj pod plavkami. Ešte neviem ako to urobím, no snáď to vyjde. Konečne mám čas rozmýšľať. Úprimne som čakala niečo horšie no toto je vážne super. Nečakala som to. Vstala som. Teraz sa opalovať naozaj nebudem. Obmotala som okolo seba uterák a vybehla do izby. Vošla som do kúpeľne a dala si rýchlu voňavú sprchu. Umyla som si aj vlasy. Obliekla som si crop top, sukňu s vysokým pásom a vyfúkala vlasy. Prirodzene mierne kučeravé vlasy som nechala padať na chrbát. Vyšla som z kúpeľne a zobrala mobil. Mala som neprijatý hovor od Lucasa. Zavolala som mu.
Lucas: Ahoj.
Ja: Ahoj prečo si volal?
Lucas: Nepodnikneme niečo?
Ja: Prečo nie? Ale má to jeden háčik.
Lucas: Aký?
Ja: Nevyznám sa tu. Musel bu si po mňa prísť.
Lucas: No problemo. Kde bývaš?
Ja: Spring Break 22
Lucas: Okej do 5 min som tam.ahoj
Ja: Dobre ahoj.
Vyčesala som si vysoký cop. Vzala som kabelku a vhodila do nej voňavku, peňaženku, mobil a zbehla som dole. Vzala som si žuvačku a na celý dom zakričala. "Meliii! Idem von! A neviem kedy sa vrátim. Pozdrav mamu!" Kľúče som nemala a Meli je doma takže je to jedno. Vyšla som von. Lucas stál pred bránou chrbtom oprerý o svoje červené športové auto. "Tu bývaš?' Spýtal sa prekvapene s nadvihnutým obočím. "Ááno." odpovedala som váhavo. Usmial sa a ja som bola hneď kľudnejšia. Rukou mi pokynul k dverám spolujazdca. Už už som si išla otvoriť, keď ma Lucas predbehol. Uškrnul sa. "Gentlemanské gesto!" pomyslela som si a uvažovala som nad tým. Zo 'snenia' ma prebral až Lucasov hlas. "Prepáč čo si hovoril?" Spýtala som sa s ospravedlnením v očiach. Lucas sa uškrnul a zopakoval mi čo vravel. "Že kam teda ideme?"
Kapitola s množstvom opisu. Snáď ste to zvládli. Teším sa na votes a komenty. Lola
