Na obrázku je Lucas. Predstavte si ho bez toho strniska prosím. Enjoy. Lola.
Poobzerala som sa po lietadle. Len tak. Pre seba. V strednom rade sedel pekný chalan so svetlo hnedymi vlasami a pozeral sa priamo na mňa. Aj na tú vzdialenosť som videla jeho zeleno-modré oči. Uhla som pohľadom a kútikom oka zachytila ako sa ticho zasmial.
"Kam čumíš?" spýtala sa May a pozrela tým smerom. Ja som len ticho odvrkla. To už ale May išla k sedadlám a prihovárala sa dievčaťu vedľa. Až teraz som si všimla, že je to jej kamarátka. Bola som tak zabratá do úvah, že som si ledva všimla ako si ku mne May sadla. "Kludne sa s ňou rozprávaj May a mňa tu nechaj samú!' povedala som ironicky smerom k osobe ktorá vedľa mňa sedela.
Pozrela som sa k zemi a zbadala som čierne vansky. May vansky nenosí. Ona miluje converse. Zdvihla som pohľad a vedľa mňa sedel ON. Ticho sa smial. Spýtavo som nadvihla obočie a pozrela sa naňho. Čakala som vysvetlenie čo robí na mieste mojej sestry. Akoby mi čítal myšlienky. "Ou... tvoja sestra ma požiadala či sa s ňou nevymením. Chcela sedieť s tou babou vedľa mňa." Povedal a usmial sa na mňa. Nemusela som vedieť čítať myšlienky aby som pochopila, že to bola jeho zásluha a May to s radosťou prijala.
Úsmev som však opätovala. "Fajn...." dodala som. Vystrel ku mne ruku a povedal "Som Lucas." rozmýšľala som. "Asi čaká, že sa mu predstavým tiež..." napadlo mi. Po chvíli zvažovania, som mu tou rukou potriasla. "Hope." Povedala som a vložila si slúchatko do ucha na znak toho, že nemám záujem sa s ním rozprávať, aj keď som sama vedela, že je to opak.
Ale ja predsa priateľa mám. Mali to wifi tak som si zapla youtube a išla pozerať Mikeove videa. On natáča. Zbadala som nové z dnešného poobedia. Tak som ho otvorila. Začalo to celkom sľubne, no potom povedal "Toto je moja nová priateľka Melanie. Prepáč Hope..." a usmial sa do kamery.
Prišlo za ním dievča a začali sa bozkávať. Na to som sa nemohla pozerať. Vypla som Wifi a napísala mu správu obsahujúcu jedno jediné slovo. "Hajzel!" Do očí sa mi tlačili slzy. Pozrela som na Lucasa a keďže sa na mňa pozeral, hneď som si skryla tvár do dlaní. Slzy sa mi rynuli z očí a ja som tomu nedokázala zabrániť.
Lucas sa ku mne nahol a dal mi preč ruky. Keď uvidel moju uplakanú tvár, privinul si ma. Ja som nevnímala, že ho nepoznám. Iba som ho silno zmačkla. Boli sme ticho a ja som zaspala.
O 9 hodín neskôr
Zobudila som sa na hlásenie letušky, aby sme si zapli pási. Zdvihla som sa a až vtedy som si uvedomila, na čom alebo skôr na kom som ležala. Popudene som vzdychla.
Ja som zaspala na Lucasových stehnách! Prudko som sa začervenala. Započula som tlmený smiech. Zdvihla som hlavu a to som nemala. Lucas sa na mňa uškŕňal a ja som bola červená ako paradajka. Doslovne.
Sklonila som hlavu a zapla si pás. Letuška hlásila, že do 15-ich minút sme na zemi. "Dáš mi číslo?" opýtal sa Lucas. "Ak aj ty mne?"usmial sa a podal mi jeho mobil. Ja som mu podala svoj a navzájom sme si napísali čísla. Ešte som si ho odfotila a dala uložiť. "Tak... ...Lucas?" Opýtala som sa. "Áno?" Odpovedal. " Ďakujem. " dostala som zo seba. "Za čo?" Chcel vedieť prekvapený Lucas. "Za to, že si sa nepýtal." Zaškľabila som sa. On sa iba usmial.
"Prosím cestujúcich aby sa pomaly a kultivovane presunuli von z lietadla. Ďakujem... ...Opakujem..." recitovala letuška stále dookola. Podišla som k May, ktorá stála sama a čakala ma. "Ešte, že tak!" pomyslela som si. Zamávala som Lucasovi a s May sme vyšli z lietadla.
Dúfam, že sa páčilo. Vaša Lola
