Na obrázku je lietadlo v ktorom leteli.
Vošla som do školy a prvý, kto si ma všimol bol Mike. Môj priateľ. Prišiel ku mne. "Ahoj kráska!" pozdravil ma a uštedril mi bozk na líce. Zapozerala som sa do jeho modrých očí a prehrabla prstami blonďavé vlasy. "Ahoj Mike." na nič lepšie som sa nezmohla.
Dnes sme mali iba dve hodiny, ktoré razom skončili. Musela som odísť, lebo o 13:00 mi ide lietadlo. Rozlúčila som sa s partou a Mike sa rozhodol ma odprevadiť domov. Kráčali sme. Potom sme sa rozlúčili bozkom a ja som vošla do domu.
"Som domaaa!!!" Zakričala som na celý dom. Z obývačky ku mne prichádzali ťažké kroky otca. "Ahoj Hope!" povedal "Choď si zbaliť posledné veci, počkáme na sestru a pôjdeme." Vtedy som si spomenula na včerajší incident a rýchlo to otcovi povedala. Ten sa nestqčil diviť. Vždy mal May za tú lepšiu. Zlomyselne som sa usmiala a vybehla do izby.
Veci z ruksaku som vysypala na posteľ. Vzala som Mp4, slúchadlá, nabíjačky na všetko, mobil a iné. Zo šuflíka som vybrala obálku od otca a peniaze vložila do peňaženky. Obálku som pokrčila a odhodila.
Všetky veci som si napratala do ruksaku. Zvažovala som, či si mám brať aj notebook, ale nakoniec som sa rozhodla že nie. Chcela som nový. Zbehla som dolu s letenkou v ruke. Chvľu za mnou aj May. Ani som si nevšimla kedy prišla. Tak isto ako ja, mala v ruke letenku. Zobrala som si jablko a obe sme pozreli na otca. Ten na nás kývol aby sme išli. Doviezol nás na letisko a tam sa s nami rozlúčil. Odovzdali sme batožinu a čakali.
.......
"Let do Ameriky štát California..."
Ohlasoval hlas z reproduktoru. S May sme nasledovali jej pokyny až sme sa po asi 10-tich minútach ocitli v lietadle. A mohlo sa letieť.
Trochu kratšia ale snáď nevadí. Vaša Lola
