Temné myšlienky

Ben

Angels, ako každý deň aj dnes mám pre vás novú kapitolku. Dúfam, že sa bude páčiť. Ďakujem za podporu, teší ma každá reakcia od vás. Ešte zopár častí máme pred sebou tak si to užite. Vaša Liliht *

Keď sa Ben vrátil domov, bol taký unavený, že si šiel rovno ľahnúť. V chodbe sa vyzul, vyzliekol sa po ceste, veci pohádzal po zemi. Sprcha bude až ráno, ako obvykle. V izbe bola tma ale k posteli by trafil aj poslepiačky. Zvalil sa na mäkký matrac, prikryl sa dekou a sotva zaboril hlavu do vankúša, zaspal.

###

Sofia v ten deň nestihla pripraviť stôl na obed, jej manžel sa vrátil skôr. Práve ukladala taniere, keď sa objavil na chodbe. Hneď vo dverách na ňu uprel spýtavý pohľad.

"Ema sa neozvala?"   Milo sa na neho usmiala a zaklipkala dlhými mihalnicami.

"Aj tebe pekný deň, drahý." Zostala stáť a vystrčila bradu smerom k nemu. Prešiel k nej a dal jej bozk na ružové pery, bez tohto rituálu ho ani nepustila k stolu.

"Toto sa jej vôbec nepodobá. Nikdy nebola preč tak dlho." Sofia mu rukou naznačila aby si sadol a potom spustila svoju pretvárku.

"Upokoj sa. Ema sa tu ráno zastavila. Vraj bola u kamarátky. Mali nejakú neplánovanú babskú jazdu či čo. Bola si hore zbaliť nejaké veci a potom znova odišla. Mám ťa pozdraviť a nemáš si o ňu robiť starosti. Vraj sa o pár dní ukáže."  Uložila posledné veci na stôl a potom otvorila dvere do kuchyne.

"Rose, dúfam, že už to máš hotové. A nech to tentoraz má správnu teplotu. Alebo mám snáď vlastnej kuchárke radiť vo varení?" Krik a nevraživý pohľad opäť zmenila na sladký úsmev, keď si prisadla k manželovi.

"Prečo mi nezavolala? Vždy mi vravela kam ide." Sofia ho chytila za ruku.

"Upokoj sa. Nechcela ťa rušiť v práci. Nič sa jej nestane." S týmito slovami si uložila obrúsok do lona a dúfala, že Emu už v živote neuvidí.

###

Slnko už bolo vysoko. Ben sa prebudil ako dolámaný. S polootvorenými očami sa tackal do chodby. Po ceste na záchod sa pošmykol na niečom vlhkom ale ustál to. Pohľad mu zablúdil na dlážku. V červenej kaluži zostal otlačok jeho nohy. Zdesene vyvalil oči a sledoval škvrnu, ktorá sa ťahala po zemi až do kuchyne. Pretrel si oči, mal pocit, že stále ešte spí. Keď ich znova otvoril, mláka tam stále bola. Sám seba sa pýtal či je to krv. Pomaly vykročil do kuchyne. Bál sa čo tam uvidí. Nazrel dnu, až potom vošiel.

Krv sa ťahala, až ku stoličke. Na nej sedela ich "väzenkyňa", hlavu mala sklonenú, vlasy jej padali do tváre. Ruky mala zviazané k operadlu. Červená farba sa vynímala aj na jej oblečení. "Preboha, snáď ju len nezabil." Preblesklo Benovi hlavou, ale hneď tú myšlienku zavrhol. Jeho brat predsa nebol vrah. Priskočil k nej a zdvihol jej hlavu.

"Hej. Hej. Preber sa." Jemne jej dával vlasy z tváre keď otvorila oči.

"Au." Pozrela na neho a začala zvierať ruky do pästí a zasa ich vystierať.

"Si ranená? Čo sa stalo?" Ben nevedel, čo robiť. Len na ňu vyplašene pozeral.

"To nie je moja krv. Je tvojho brata. Mohol by si mi trochu uvoľniť ruky? Strašne to bolí." Chytil obväz na stoličke a začal ho odmotávať.

"Akože Adamova krv? A ty...? Bola si tu celú noc? Adam." Zasypal ju otázkami, potom zakričal smerom do chodby na brata.

"Čo je?" Ozvalo sa z izby. Adam už pomaly kráčal do kuchyne. Na ramene mal obväz presiaknutý krvou.

"Pre Boha. Čo sa tu včera dialo? Chodba je celá od krvi... A ona? Čo si jej spravil? Pozri sa jej na ruky." Upozornil ho Ben a ukázal jej na zápästia. Mala na nich červenú čiaru od tuhého obväzu a okolo sa už drali na povrch veľké modriny.

###

Ben ju odviazal a podal jej pohár vody.

"Super, že si taký starostlivý. Len si daj pozor, lebo keď sa otočíš je po tebe." Adam na ňu hľadel so zdvihnutým obočím. Hlas mal hlboký a zachrípnutý.

"O čom to rozprávaš? Povie mi už niekto, čo ste tu včera stvárali?" Oprel sa o dres a behal očami z jedného na druhého. Adam si sadol na stoličku a vyložil si bosé nohy na stôl. Rameno ho zaštípalo, zamračil sa. Ema chcela niečo povedať ale nepustil ju k slovu.

"Tuto slečna Dufresnová (pozn. Vykúpenie z väznice Shawshank) sa rozhodla, že zdrhne." Pozeral priamo na ňu, opätovala mu pohľad.

"Tento idiot mi nechal na stolíku tanier a odišiel. Tak som si rozrezala povrazy a keď sa vrátil škrabla som ho." Adam sa zasmial.

"Chceš povedať, že si ma plánovala zabiť. Vrazila si mi ten tanier do kože, to nebolo škrabnutie." Ema začínala byť vytočená.

"Ó, ty chudinka. Vrátil si mi to dostatočne. Ešte stále si necítim ruky." Ben udrel päsťou po stole.

"Prestaňte, obaja! Ako to, že si išiel preč? Nechal si ju tu samu?"

"Naša malá klamárka sa tvárila, že spí." Vtedy si spomenul ako ju ešte prikrýval. A o pár desiatok minút mu to oplatila zranením.

"Kam si išiel? Prečo si nepočkal na mňa?"

"Hovorím ti, že som myslel, že spí. Zaniesol som jej otcovi odkaz o únose. Za pár dní pošleme druhý, kvôli peniazom." S tou vetou vstal a šiel do sprchy. Potreboval sa prebrať. Potom odišiel do obchodu a navštíviť mamu. Emu nechal s Benom.

### 

Ben si sadol k nej. Bol iný ako jeho brat. Vedel, že celý včerajší incident sa stal len kvôli tomu, že Ema nemala ani poňatia prečo to robia. Myslela si o nich len to najhoršie.

"Mrzí ma to. S Adamom sme niečo také nikdy neurobili. Viem, že vyzerá ako grázel, ale nie je."

"Tak prečo to robíte?" Pozrela sa na neho neisto. Vedel, že Adam ho asi zabije, keď jej to povie ale mal toho dosť. Nadýchol sa a odpovedal.

"Pre mamu."