Horan's children

14 Chapter

Dala daAla . .

Po raňajkách a po dopozeraní NA VLÁSKU sme sa rozhodli ísť do parku, lebo toto je posledný Niallov voľný deň. Obliekla som sa a tak isto aj Niall potom sme spolu obliekli Emu. Zišli sme dolu, zobrali kočík a vybrali sa do parku. Em cupitala medzi nami na jej malých bacuľatých nôžkach. Bola taká rozkošná. Oboch nás držala za ruky a raz sa usmiala na mňa a raz na Niho. Po asi 10-tich minútach sme prišli k parku, kde som si ja sadla na lavičku a Niall išiel s Emou na hojdačky. Zapozerala som sa na Nialla a všimla si v jeho očiach iskričky šťastia. Jeho oči boli krásne. On bol krásny. BOŽE SENDY ČO TO TREPEŠ? MALA BY SI HO NENÁVIDIEŤ A NIE HOVORIŤ AKÝ JE KRÁSNY. Áno vnútorný hlas, ten sa už dlho neozval. Áno mala by som ho nenávidieť za to že sa so mnou vyspal a odiešiel, ale on za to nemôže. Ja som nemala dopustiť to, že sne sa spolu vyspali, vedela som, že hneď ráno odchádza, ale nie ja sprostá sa ním nechám nabúchať aj keď viem, že je slávny spevák a už sne sa nikdy nemuseli vidieť. Ja viem bola som sprostá, ale keby nie som tak nemám tú najkrajšiu a najlepšiu dcéru na svete. Ona je to najlepšie čo sa mi mohlo stať. Ona....z premýšľania ma vytrhol hrozný plač.

"EMA!" Počula som skríknuť Nialla. Otočila som sa smerom s kadiaľ prichádzal jeho hlas. Videla som ho bežať smerom ku šmikľavke. Tam ležala Ema na zemi a okolo nej bola krv. BOŽE.

"EMA! Zlatíčko!" Dobehla som ku nej skôr ako Niall. Zdvyhla som ju na ruky a v tedy dobehol aj Niall ku nám. Zobral mi ju a bežali sme k autu. Rýchlo Niall naštartoval a išiel smerom nemocnica. Určite porušil všetky predpisi, ale teraz nám to bolo jedno. Išlo o našu dcéru. Zaparkoval pred nemocnicou vybral Emu z auta, ani ho nezamkol a bežal rýchlo dnu a ja za ním. Recepčnej vysvetlil čo je Eme a ju hneď zobrali na sálu. My sme si sadli pred ňu.

"Niall čo sa tam stalo? Prečo si ju nechal ísť samú? Prečo?" Hovorila som pomedzi vzlyka a búchala mu do hrude keď sa ma snažil objať, lebo som plakala tak, že som pomaly nevedela dýchať. Buchanie do hrude som nakoniec vzdala a len som vzlykala.

"Zavolal mi tvoj brat, že máme byť zajtra v štúdiu a do toho mi Ema kručala, že už chce ísť dole tak som ju zložil na zem a rozľúčil sa s Timom a keď som sanotočil Ema už bola na zemi. Ja neviem. Je mi to hrozne ľúto. Mal som na ňu dávať väčší pozor." Rozplakal sa aj on. Ja som ho len pohladila po chrbte aj keď som na neho bola trošku nahnevaná.

"Aha," vydala som zo seba. Zrazu sa otvorili dvere na sále kde je Ema a vyšiel od tiaľ doktor.

"Slečna Everdeen, pán Horan? To ste vy hej?" My sme len prikývli. "Som Emin ošetrujúci doktor. Moje meno je Nicolas Gray. Takže vaša dcéra je mimo ohrozenia života, ale je v kóme. Nevieme kedy sa zobudí, či dnes, zajtra, o týždeň, o mesiac. Vážne nevieme. Keď chcete môžte ísť teraz za ňou a môžete tu ostať aj cez noc. Poďte zavediem vás na jej izbu." My sme mu poďakovali a nasledovali ho za Emou.

*************************

Hola! Prepáčte, že nič nepridávam. 1. Nemám nápady.

2. Nemám čas a teraz duplom nebudem mať, lebo som na gymnáziu v prvom ročníku a nikdy v živote som sa španielčinu neučila takže to bude ťažké.

Je mi to veľmi ľúto. Dúfam, že nebudem musieť príbeh pozastaviť a dúfam, že tými prestávkami nestratím čitateľov. Časť sa vám snáď bude páčiť. Prepáčte za chybi. Ďakujem.

-Lucy