Horan's children

15 Chapter

Došli sme ku Eminej izbe. Niall otvoril dvere a naskitol sa nám pohľad na malé dievčatko, ktoré je pripojené na prístrojoch, okolo neho sú samé hadičky a tváričku nemá červenú a rozžiarenú ako zväčša, je bledá a kamenná. Slzy sa mi zase nahrnú do očí a jedna po druhej začnú padať na zem. Z úst sa mi viderie nechcený vzlyk, ktorý nestihnem zadržať. Niall, ktorý už stihol vojsť do izby sa na mňa otočí a rozíde sa naspäť smerom ku mne. Objíme ma a pohľadí po vlasoch. Nič nepovie. Som vďačná za to, že nič nehovorí, a len ma objíma a hladí po vlasoch. Je to ukľudnujúce. Slzy sa mi stále kotúľajú po tvári a nakonci ich cesty sa vsiaknu do Niallovho červeného trička, kde sa už tvorí čierna škvrna od mojej roztečenej špiráli. Po nejakej dobe sa od neho odtiahnem a on mi utrie slzy z tváre.

"Prepáč." Poviem mu a ospravedlnpujúco sa na neho zadívam.

"Za čo sa ospravedlňuješ?" Opýta sa ma a zdvyhne obočie.

"Máš kvôli mne šinavé tričko." Nevinne som sa usmiala.

"No bože a čo svet sa nezrúti, len už neplač. Dobre?" Povedal a zase ma pohľadil po vlasoch. Jeho dotyk bol tak jemný, a tak upokojujúci.

"Dobre." Usmiala som sa. Vošli sme do izby. Ako som Niallovi povedala, tak som aj urobila. Nerozplakala som sa. Sadla som si z jednej strany na stoličku a Niall z druhej. Pozerala som na Emu, keď som zacítila dotyk na ruke jtorú spon položila na tú Eminu. Pozrela som sa na ňu a zistila som, že je Niallova.

"Musím ti niečo povedať." Prerušil ticho Niall. Hlavou som mu naznačila nech pokračuje. "Ja...vieš...ach neviem ako to povedať...ja...pred dvoma rokmi som sa do teba zamiloval, bola to láska na prvý pohľad. Bola si okúzlujúca. Ja...Sendy milujem ťa." Usmial sa a bolo vidno ako mu spadol kameň zo srdca. Ja som na neho pozerala s otvorenými ústami. Povedal práve, že ma miluje? Och nie, ja...ja asi mu to nemôžem opätovať. Ja nie som si istá mojimi citmi. Bože Niall robíš to tak ťažkým. "Povedz už niečo prosím ťa. Cítim sa trápne." Nervózne sa zasmial. Ja som sa pousmiala.

Nadýchla som sa pre odpoveď a spustila som svoj monológ: "You say you love rain, but you use an umbrella to walk under it. You say you love sun, but you seek shade when it is shining. You say you love wind, but when it comes you close your window. So that's why I'm scared when you say you love me." (Ty si povedal, zpe miluješ dážď, ale používaš dáždnik na chodenie pod ním. Ty si povedal, že miluješ slnko, ale hľadáš tieň, keď svieti. Ty si povedal, že miluješ vietor, ale keď prišiel zavrel si svoje okno. To je to prečo sa bojím keď povieš, že ma ľúbiš.) Povedala som mu a zapozerala som sa mu do očí. Bol v nich smútok, ľútosť, láska, sklamanie. Bože tie jeho oči boli tak fascinujúce, že som si ani nevšimla, že sa ku mne približuje. Bol odo mňa zrazu už len pár milimetrov a potom boli jeho pery nalepené na mojich. Bozkával ma tak jemne, s citom. Do toho bozku dal všetky emócie čo cítil práve v tejto chvíli. Keď mi došlo čo sa deje, odtiahla som sa a...

****************************** 

Hola. Vyšlo to. Mala som teraz čas tak som vám pridala časť. Dúfam, že sa páčila a zanecjáte nejaké to vote a nejaký komentík by tiež bodol. Och avrľmi pekne ďakujem za 1,2K pozrení...priznám sa už som ani nedúfala. :D ĎAKUKEM

-Lucy