Horan's children

7 Chapter

Niall
Sedím v aute a čakám na Tima nášho nového manažéra. ÁÁ už ho vidím. Ale nie je sám. Vlastne hej, mala prísť jeho sestra a priateľka. Keď boli kúsok odo mňa jedna z tých báb asi jeho priateľka zastala. Počkať ale však ju poznám. T-to je S-send. SENDY? Kurva tá tu čo robí.
„Hej, Sendy čo tam stojíš. Poď, už čakáme len na teba.“ Zakričal na ňu Tim.
„Zlato poď, nevšímaj si ho a bude dobré.“  ‘Zašepkala’ jej Timova priateľka.
Išiel som k nim a zoznámil sa s Carou a potom išiel za Sendy.
„Ahoj, Sendy.“  Objal som ju.
„Ahoj, Niall.“ Povedala otrávene. Pamätá si ma. Usmial som sa.
„Zopakujeme si niekedy to čo sa stalo pred skoro dvoma rokmi na hoteli?“ Spýtal som sa jej s pobavením v hlase.
„Ha-ha-ha. Nie.“ Ironicky sa zasmiala.
Všetci sme si potom sadli do auta. Cara, Sendy a malé dievčatko sedeli vzadu a Tim a ja vpredu.
 „Mami neplač.“ Počul som detský hlások.
„Zlatíčko, ale veď ja neplačem.“ Povedala Sen. Takže to dievčatko je jej dcéra. ČO!!!
„Jeeeee. Ema má na sebe mikinu ktorú dostala odo mňa na narodeninky.“  Povedala Cara. Takže Ema sa volá.
„Áno, dnes ju má prvý krát. Má premiéru.“  Povedala zase Sendy a Ema sa zasmiala jej zvonivým smiechom. Musel som sa usmiať.
„Môžem sa spýtať že koľko má Ema rokov?“  Spýtal som sa a otočil sa na sekundu na Sendy.
„Rok.“ Povedala bez záujmu.
„R-rok?“  Vykoktal som.
„Áno, problém?“  Nadvihla obočie.
„Sendy, mohli by sme sa potom porozprávať o samote?“  Potrebujem sa jej spýtať či je Ema moja alebo potom spala ešte z nejakým chlapom.
„Á-áno.“ Tento raz vykoktala ona.
Ďalej cesta prebiehala v tichosti. O pár minút som zaparkoval pred našou vilou, kde dnes prespia, lebo je už večer a ešte potrebujeme niečo prebrať.
 „Tim, prosím zober Emu dnu ja prídem hneď.“  Spýtala sa ho Sendy.
Tim prikývol a zobral si Emu na koníka. Ona vypískla a potom sa začala smiať. Sendy sa na mňa otočila a čakala čo poviem, ale ja som sa na ňu len pozeral. Je taká krásna. Vyzerá úplne ako pred dvoma rokmi. Zmena je v tom že sa správa dospelšie. Sa ani nečudujem, musela kvôli Eme rýchlo dospieť.
„O čom sa chceš rozprávať?“  Prehovorila ona nakoniec.
„Je Ema moja?“  Načo chodiť okolo horúcej kaši že. :P
„Čo blázniš, E-ema a t-tvoja?“ Koktala, takže je moja. Keď koktá hovorí lož, to som si stihol všimnúť už tú osudnú noc, a stále si to pamätám.
„Takže je. Koktáš a to som si všimol už tej noci keď som ťa spoznal, klamala si o veľa veciach.“  Povedal som jej.
„N-no...dobre tak Ema je tvoja.“ Priznala potom.
„Ja som to vedel.“  Vypískol som.
„Ja. Mám. Dcéru. Ja. Som. Otec. A kurva.“ Zaplo mi. Paul ma zabije. Som mŕtvy. Kurňaaaaa.
„Áno, máš dcéru, si otec a a kurva.“ Zasmiala sa Sendy.
„Ja som oteeec. Mám chuť to vykričať do celého sveta. Ja máááám dcéru. Som ten najšťastnejší muž na svete.“ Pribehol som k Sendy vzal ju do naáručia a začal sa s ňou krútiť po celej ulici. Potom som ju pobozkal a ona mi bozky opätovala. Potom sa mi ale vytrhla a rozutekala sa k domu, ale mala smolu tá mrška v polovici som ju zachytil a pritiahol nas5 k sebe.
„Sendy, toto mi nerob. Hľadal som si informácie o tebe, všetko. Chcel som ísť za tebou, ale keď dozvedel som sa že prídeš a budeme sa prostredníctvom tvojho brata stretávať, bol som asi fakt ten najšťastnejší muž. Je mi veľmi, naozaj veľmi ľúto že som vtedy odišiel, ale práca ma volala. Písal som o tebe pesničky, no v živote som ich nikomu neukázal. Prosím, daj mi šancu, jednu jedinú šancu. Ja ťa veľmi ľúbim. Tak ako žiadnu inú.“ Odrapotal som jej a jej po tvári tiekli slzy. Zlatko moje. Bodlo ma u srdca že som ju rozplakal. Hodnú chvíľu sme sa na seba pozerali. Odrazu do nás narazilo auto. Mňa odrazilo na stranu ku našej vile. Dopadol som na ľavú ruku, asi bude zlomená. Sakra. Kde je Sendy? Rýchlo som sa posadil a uvidel ju ako nehybne leží na druhej strane cesty hneď som sa za ňou rozbehol. Dobehol som k nej a uvidel ju ležať v kaluži krvi. Kľakol som si k nej a snažil sa jej nahmatať pulz. Mám ho dobre, ale je hrozne slabý. Hneď som vytočil číslo na záchranku. Povedal im kde sme čo sa stalo a ako na tom Sendy je. O 5 minút tu boli záchranári a zobrali ju do nemocnice. Ja som rýchlo utekal k autu sadol doň a išiel čo najrýchlejšie za nimi. Bolesť v ruke som nevnímal, Sendy mi bola prednejšie. Dorazil som pár minút po nich. Vystúpil som a bežal som na recepcie.
„Dobrý deň, pred chvíľou ste prijali pacientku Sendy Everdeen. Neviete kde ju zobrali??“ Vyletel som v rýchlosti na ňu a ona na mňa vydesene hľadela.
„P-počkajte pozriem sa.“ Povedala a začala ťukať do počítača.
„Rýchlo prosím.“ Súril som ju.
„Tretie poschodie. Urgent. Na konci chodby. Je na operačke.“ Povedala mi a ja som tam rýchlo bežal.
Prišiel som na tretie poschodie na koniec chodby a tam si sadol na plastovú nepohodlnú stoličku. Musím zavolať Timovi. Vytiahol som mobil, našiel ho v kontaktoch a už ho vytáčal. Zdvihol to po druhom zazvonení.
„Ahoj Niall kde ste toľko so Sendy??“ Spýtal sa ma.
„Mno...som v nemocnici, ako sme sa rozprávali tak do nás vrazilo auto. Sendy je na operačke. Ja čakám pred sálou. Príď prosím ťa.“ Vychrlil som na ňho.
„Čože?? Už bežím...Cara ideme do nemocnice obleč Emu prosím.“ Začal robiť paniku. Hneď som to radšej vypol a čakal kedy prídu.
PO DVOCH HODINÁCH
Už tu čakáme asi dve hodiny a stále nič. Tim je totálne na nervy a ja s Emou stále behám po chodbe lebo nechce chvíľu obsedieť a stále hľadá maminku. Cara už Timovi povedala že ja som Emin otec. Zobral to lepšie ako som čakal, ale povedal mi že sa musím o malú teraz starať.
„Emi, chrobáčik čo tak si na chvíľočku sadkať?? Ocko je už unavený.“ Zobral som ju na ruky a ona sa ku mne pritúlila. Sadol som si na lavičku a držal ju v náručí.
„Je s teba super fotrík.“ Zasmial sa Tim.
„Ha ja viem. Vždy som túžil po dcérke. Chcem ju ochraňovať pred chalanmi keď bude staršia.“ Povedal som a pohladil Em po chrbátiku. Zistil som že zaspala. Poklad môj.
„Cara posunula by si sa prosím o jedno miesto? Chcel by som dať sem Em ľahnúť, lebo zaspala.“ Spýtal som sa jej.
Cara sa pousmiala a sadla si o miesto ďalej. „Ďakujem,“ naznačil som perami. Odmotal som Emkine ruky zo mňa a položil ju tak aby mala hlavičku na mojich nohách. Asi sa jej niečo pekné snívalo, lebo sa usmievala.
„Pán Horan?“ Započul som svoje meno, otočil som sa a tam stál doktor. Chytil som Eminu hlavu a zložil ju zo mňa a postavil sa oproti doktorovi.
„Ako je na tom, kde je, môžem ísť za ňou.“ Spustil som na neho a on sa pousmial.
„Slečna Everdeen je v poriadku, síce stratila viacej krvi, ale podarilo sa nám ju zachrániť. Teraz je na izbe 138 o poschodie vyššie, ale teraz spí. Môžete ísť za ňou.“ Povedal a ja som prikívol.

AHOJTE prepáčte že časť nebola tak dlho, ale fakt nemám čas teraz som si ho našla len vďaka vám.Asi táto časť je o ničom, ale to bolo jediné čo som zo seba dostala. Ďalšia časť bude za dva vote.
-Lucy