Horan's children

16. Chapter

....odtiahla som sa a....

potichu povedala: "Niall, toto...toto nesmieme." Povedala som a sklonila hlavu dole k zemi. Bol ticho. Prečo je ticho? Povedz niečo. Keď bol ticho už asi 5 minút zdvihla som hlavu a pozrela sa na neho. Hlavu mal sklonenú isto tak ako ja pred chíľkou. Chitila som mu teda bradu medzi moje dva prsty a nadvihla mu ju tak aby sa na mňa pozrel, jeho teraz tmavými modrými očami, plnými bolesti, smútku a...a lásky? Či to sa mi len zdalo? "Niall, prosím povedz niečo, " povedala dom pošepky.

"A čo ti mám na to povedať? Neviem čo povedať, dúfal som, že ma miluješ tak ako ja teba, ale asi som sa mýlil." Povedal hnusne. Keby si ty len vedel, ale keď ja sa bojím, že zase zmyzneš. Slzy ktoré sa mi medzi tým nahromadili v očiach(to znie divne), sa predrali na povrch a razili si cestu dolu mojimi lícami až nakoniec dopadli na tvrdú zem. Nemohla som sa na neho pozerať tak som vybehla z domu a utekala som až do parku, kde som si sadla na lavičku, hlavu zložila do rúk a naplno sa rozplakala. Neviem koľko som tam takto sedela, sedela by som určite aj ďalej, ale vyrušilo ma to, že si ku mne niekto prisadol. Otočila som hlavu smerom k neznámemu. Teda aspoň som si myslela, že je neznámi, no mýlila som sa. Tohto človeka som poznala dôverne, len nechápem čo robí v Anglicku. Prečo prišiel? Prečo neni v Španielsku? Áno hádate presne je to môj bývalí Thomas(neviem aké meno som mu dala na začiatku), ten čo ma chcel znásilniť, keď som bola na záverečných testoch. Z premýšľania ma tentoraz vyrušila jeho ruka na mojom boku. Pri jeho dotyku ma straslo od strachu. Thomas sa postavil a tým potiahol aj mňa. Jeho ruky sa obtočili okolo môjho pása, zatiaľ čo ja som sa z jeho zovretia snažila dostať. Triasla som sa od strachu, čo mi ide urobiť.

"Ahoj zlatko. Prestaň sa mykať sakra!" Skríkol tak, že som sa začala triasť ešte viac. Prestala som sa pre istotu mykať, aby mi niečo nespravil náhodou. Chvíľu na mňa hľadel a potom sa začal približovať tvárou k tej mojej, ja som svoju odťahovala čo najviac to šlo, ale aj tak sa jeho pery ocitli na mojich. Snažila som sa odtiahnuť, ale on bol o dosť silnejší, takže mi to nevyšlo.

NIALL

Sendy sa rozbehla preč a mne sa po lícach spustili slzy. Prečo som len taký debil? Prečo som na ňu bol hnusný? Sakra a prečo som jej povedal, že ju milujem? Som totálny magor. Takto som si nadával ešte dlho, keď som si uvedomil, že Sendy doma ešte stále nie je. Vybral som sa ju teda hladať. Bol som všade, kde ma napadlo, že by mohla byť. PARK. Bliklo mi v hlave. Rozbehol som sa teda do najbližšieho parku. Keď som tam dobehol akurát sa bozkávala s nejakým chalanom. Aha tak pre toto ma nechce. Ale čo má on a ja nie? Ale...počkať...zameral som sa na jej tvár a zbadal som ako sa snažila odtiahnuť od neho no on si ju stále priťahoval bližšie a ešte k tomu jej po tvári tiekli slzy.

"Parchant. Musím ju od neho dostať." Povedal som si. Rozbehol som sa k nim a odtrhol ich od seba. Postavil som sa pred Sendy a tomu debilovi jednu vrazil

"Ty sa nebudeš dotýkať mojej frajerky. Ty parchant jeden škaredý." Zase som mu vrazil a on sa zložil. Padavka. Otočil som sa na Sen a silno ju objal. Za chvíľku som zacítil, že mám mokré tričko na ramene. Odtiahol som ju teda od seba a pozrel jej do tváre.

"Zlatko poď ideme domov, za Emkou, lebo som ju nechal hentým debilom." Povedal som, zasmial sa a zotrel jej slzy z tváre. Prikývla, obišli sme teda pána neznámeho a zamierili za našu dcérkou.

**********************

Holaaaaa amigos... Prepáčte, že som dlho nepridala, ale mala som zápal pľúc a išlo to trošku ťažšie ako som si myslela. No takže časť je až teraz. Ja pevne verím, že sa vám časť páčila a ak áno zanechajte prosím aspoň VOTE keď už nie KOMENT. Ďakujem. Ou a prepáčte za chyby :P.

-Lucy