Horan's children

5. Chapter

Boli sme vo Verone asi tretí deň. Boli sme na izbe u Tima a Cari. Tim vyzeral že chce niečo povedať, ale vždy len otvoril ústa a zase ich zavrel.

„Tim, potrebuješ niečo?“  Spýtala som sa lebo ma to už dosť štvalo.

„Á-áno...Sendy, m-mohol by som t-ti n-niečo povedať?“ Povedal potichu, že som to ledva počula.

„Áno. Stalo sa niečo?“ Pozrela som sa na neho s vytreštenými očami.

„Áno...nie...neviem.“ Nevedel sa rozhodnúť.

„No dobre, hovor.“ Povedala som mu.

„M-mohli by sme ísť na balkón prosím?“ Spýtal sa a ja som kývla hlavou na súhlas.

Vyšli sme teda na balkó. Sadla som si na stoličku čo tam bola, zatiaľ čo Tim sa nervózne prechádzal hore, dolu. Trpezlivo som čakala, kedy začne, ale on nevyzeral, že by sa k tomu mal.

„Tim, prosím ťa, čo sa stalo?“ Pozrela som na neho a on pohľad odvrátil.

„No...i-ideme do L-Londýna, hneď ako sa vrátime domov.“ Pozre na mňa ospravedlňujúcim pohľadom.

„A ja že čo sa stalo, sakra.“ Oddychla som si. „Počkať, čo do Londýna. Kurva, robíš si zo mňa srandu?“

„Nie, nerobím.“ Povedal.

„Ja. Tam. Nejdem.“ Dala som dôraz na každé slovo, aby to pochopil.

„Ale, zlatoooo. Musíš ísť so mnou. Ešte nie si plnoletá a musím ti platiť aj na Emu, tak prestaň protestovať.“ Škaredo na mňa pozrel.

„Dobre, a-ale čo keď tam stretnem jeho?“ Vystrašene som sa na neho pozrela.

„Malá pravdepodobnosť.“ Odbil ma.

„Dobre, ja to nejako prekusnem.“  Povedala som. „Idem na izbu.“ Zobrala som Emu Care, ktorá sa s ňou hrala.

V izbe som si sadla na posteľ a rozmýšľala, čo by sa stalo keby náhodou, fakt čírou náhodou natrafila na Nialla a on by si ma pamätal. Povedala by som mu že Ema je jeho? Alebo by som mu klamala? Rozprávala by som sa s ním? Veľa otázok, ale žiadne odpovede.

Umyla som Emku, obliekla jej pyžamko a dala ju spinkať. Ľahla som si ku nej a pritúlila si ju ku mne. Zavrtela sa a natiskla sa ku mne.

„Ľúbim ťa zlatko, si moje všetko.“ Dala som jej pusinku do vláskov a ona sa zase porvila.

Ešte chvíľku som len tak rozmíšľala a potom som upadla do ríše snov.

Zobudila som sa s Niallovov rukou okolo pásu. Pomaly som sa otočila a pozrela sa na neho ako sladko spinká. Odrazu sa otvorili dvere a dnu vbehli dve bonďavé dievatká.

„Mamiii.“ Zakričala Ema.

„Ocííí.“ Zakričala Clary.

„Baby, tichúčko Jake a ocinko spia.“ Priložila som si prst k ústam a pozrela sa na postieľku pri okne kde spinkal náš maličký synček Jake.

Baby skočili ku nám do postele a ja som ich prikryla, keď odrazu sa Niall vynoril z pod periny a zavrčal ako lev, nato dievčatá začali pišťať a izbou sa rozniesol detský plač.

„Niall, zobudili ste Jake.“ Škaredo som na neho pozrela a on sa pozrel ospravedlňujúcim pohľadom.

„Prepáč zlatko,“ Povedal a dal mi pusu, „ináč dobré ránko babyzne moje.“

„Dobré ránko zlatko.“ Teraz som mu dala pusu ja.

Ema priniesla Jake ku nám.....

Trhla som sebou. Sadla som si a chytila sa za tvár. Čo to bolo za sen? Mne sa snívalo o Niallovi? Nie nemohlo. Mala som s ním ešte ďalšie dve deti? Vieš čo je najhoršie, že ten sen sa mi veľmi páčil a chcela by som aby to bola pravda, aby sme mali ešte jedno dievčatko a synčeka, aby sme spolu boli šťastný a aby som sa ráno zobúdzala pri ňom, ale nič s toho sa nestane. Po chvíli rozmýšlania nad mojim snom som zase upadla do ríše snov.

Ahojte, ahojte!

Prepáčte že som pridala časť až teraz, ale bola som na dovolenke a ešte aj známky potrebujem opravovať. Dúfam že sa vám časť páčila a prepáčte že je zase taká krátka.

Čo si myslíte, stretne sa Sendy s Niallom v Londýne, aj keď je na to ešte skoro, ale chcem vedieť váš názor.

Prosím zanechajte vote a koment. Ďakujem.

-Lucy