Jedenásť rozhovorov s Harrym Potterom

31.október 1991, Harryho prvý ročník

Severus Snape nenávidel ten sviatok. Nenávidel 31.október. Helloweenska oslava. Nikto nevenoval pozornosť ničomu inému, len tomu ako sa najlepšie zabaviť a ako sa najviac prepchať sladkosťami. Nikto sa nestaral čo presne sa v teň deň, len pred desiatimi rokmi stalo. Zomrel človek, ktorého ako jediného miloval. A nikoho to nezaujímalo. Nikto sa nestaral o ľudí, ktorý dávali svoj život v boji proti Voldemortovi a nikto im nepreukazoval úctu. Všetci sa proste len zabávali.

Ako každý rok ani tento sa na tej oslave nezúčastnil, celý hrad aj okolie hradu mal pre seba, pretože všetci boli na tej hlúpej oslave. Tento rok si vybral radšej čerstvý vzduch a tak si išiel sadnúť pred jazero, pri veľký dub, ktorý tam bol už veľmi dlho. Presnejšie ho tam zasadili on a Lily, keď boli druháci na Rokforte. Lily poznamenala, že je v okolí Rokfortu málo stromov (ak nerátali zakázaný les) a tak sa rozhodli jeden si tam zasadiť. Volali ho „Spomienka" , lebo by im vraj vždy mal pripomínať akí boli dobrí priatelia. Zišiel veľký kopec a prešiel až pri ich Spomienku. Jednou rukou sa dotkol kmeňa stromu a druhou prešiel po písmenkách vrytých do stromu : Lily, Sev a naša spomienka. Stál tam aj päť minút pokiaľ nezapočul malé fňukanie kúsok od neho. Rýchlo sa tam pozrel a pre jeho šťastie si ho osoba, ktorá tam sedela nevšimla. Pomaly, veľmi pomaly sa priblížil, aby ho nebolo počuť. Zistil kto tam je. Presne niekto koho si v tých momentoch prial vidieť najmenej. Bol tam Harry Potter. Harry Potter, ktorý plakal.

Ale prečo bol Potter tu a nie na tej hlúpej Helloweenskej oslave ?

Snape rozmýšľal čo má robiť. Má tam toho fagana nechať a jednoducho odísť, alebo sa mu má prihovoriť a hneď mu odčítať body za to, že nie je tam kde má byť ? Vybral si to druhé, keďže Slizolin nevyhrával v bodovom hodnotení zas až o taký veľký počet.

„Potter, čo tu robíte ?" spýtal sa hodvábne.

Harry sa vyľakal, ale neotočil sa, len prestal fňukať.

„Ja – ja nechcel som byť na tej oslave," odpovedal chrapľavo Harry, lebo hneď vedel komu ten chladný hlas patrí.

„Samozrejme Rokfortská oslava nie je pre slávneho Harryho Pottera dostatočne dobrá," uškrnul sa Snape.

„Nie, to nie je pravda," durdil sa Harry.

„Ach Potter tak potom čo je taký veľmi dobrý dôvod na to, aby ste tu sedeli, okrem toho, že by ste vašu fakultu pripravili o body ?"

„To je jedno nepochopili by ste to."

Snape sa zamračil a sarkasticky povedal : „Áno Potter váš veľmi ťažký život chápu iba vaši malí Chrabromilskí priatelia."

Harry sa na neho konečne otočil a Snapovi sa takmer zastavilo srdce, keď uvidel Lilyne smutné oči vsadené do tváre Jamesa Pottera.

„Vy o mojom živote neviete nič !" zakričal Harry.

„Tak to bude päť bodov dole za kričanie na profesora Potter, ešte niečo ?"

Harry si iba odfrkol a otočil sa späť na jazero.

„Mám vám dať písomnú požiadavku aby ste sa do toho hradu vrátili ?" spýtal sa Snape, keď sa Harry nezdvíhal.

Harry ostal tvrdohlavý a ani neotočil hlavu. Snape sa zamračil a snažil sa dotknúť Harryho, ale ten akoby čakal ranu sa rýchlo stočil do klbka a ruky obmotal okolo neho.

„Potter ?" spýtal sa zmätene Snape.

Harry sa začervenal keď zistil, že Snape sa ho nesnažil vôbec udrieť, iba zodvihnúť zo zeme. Posadil sa späť ako bol predtým a zamračil sa na Snapa.

„Potter, neviem čo sa to s vami dnes deje, ale ak nebudete mať dobrý dôvod na to prečo ste tu, pôjdem za vedúcou vášho domu," hrozil Snape.

Harry sa tak bál vyhostenia zo školy a vrátenia k Dursleyovcom, že na koniec zašepkal : „Nemám čo oslavovať."

Snape prevrátil očami a povedal : „Áno Potter, to viacerí z nás. Nie je to totiž žiadny výnimočný sviatok, ale myslel som si, že dieťa vo vašom veku bude chcieť zjesť toľko sladkostí najmenej koľko ste ich mali u vašich príbuzných."

„Nie vy to nechápete," povedal Harry a mrzuto si zotrel slzu, ktorá mu stekala po líci.

„Tak mi to objasnite," vzdychol si Snape.

„Nemám čo oslavovať, lebo, no nič je to hlúposť," povedal Harry a postavil sa," mali ste pravdu, nemám dôvod tu byť, ale keď už to chcete vedieť... V tento deň, pred desiatimi rokmi som prišiel o rodičov." Harry daroval Snapovi ešte jeden pohľad s Lilynými očami a odišiel smerom ku hradu.

Snape tam ostal zmrazene stáť. Takže nie je jediný, kto si spomenul čo sa v ten deň stalo. Začal viac rozmýšľať o Potterovom spratkovi.