Jedenásť rozhovorov s Harrym Potterom

18.október 1997, Harryho siedmy ročník

Ja viem, tentokrát krátka kapitola :/

______________________________________________________________________

Harry sa obzrel za seba, vedel, že ak teraz zlyhá, zaplatia za to jeho priatelia. Stále na neho len hľadel, s prútikom vystretým pred seba. On však jeho prútik stále skláňal nižšie a nižšie, Harry ale nie, pristúpil pár krokov ku nemu.

„Ako si to mohol urobiť?" zvrieskol z celého hrdla, „Dumbledore ti veril! Ja som ti veril! Ty si ho jednoducho len tak zabil!"

Snape rýchlim pohybom schmatol Harryho, prútik mu vytrhol z ruky a priložil mu ruku k ústam. Boli v akejsi maličkej uličke, ostatní členovia rádu a smrťožrúti bojovali v šikmej uličke.

Harry sa mu v rukách stále krútil, no jeho bývalí profesor mal zrejme väčšiu silu.

„Prestaňte už, Potter! Upokojte sa a hneď teraz..." šepkal mu do ucha po tichu a sledoval koniec uličky, „ak nás tu nájdu, nič vám nevysvetlím."

Harry sa napokon nejako vymanil z jeho zovretia a ani sám si toho nestihol všimnúť a už sa jeho päsť zrazila so Snapovými perami. Na jeho ústach mu ostala nepekná rana, z ktorej začala tiecť krv. Snape si tam priložil ruku a iba pokrútil hlavou.

„Dobre... Už si spokojný? Môžem ti konečne povedať čo som chcel?"

Harry opäť zavrieskal: „Nie! Nemáš žiadne právo mi povedať čokoľvek Nemáš žiadne právo tu so mnou vôbec stáť, mal by som ťa zabiť!"

Obaja sa rozprávali bez toho, aby si vôbec uvedomili, že si začali tykať.

„Niečo ti poviem, Potter...," začal Snape.

„Nie nepovieš. Ja ti teraz niečo poviem, teba som za posledný rok počúval dosť," Harry ku nemu pristúpil ešte bližšie, „veril som ti. Celý minulý rok som ti veril. Bol si tu pre mňa, keď som skoro umrel, lebo som dostal tú zvláštnu chorobu, bol si na mňa naštvaný, keď som sa opil. Zobral si mi metlu, keď sa ti nepáčili moje známky, lebo si vedel, že chcem byť aurorom. To celé bola len hra?! Ak áno, tak sa mi nepáčila. A je koniec. Koniec hry."

Harry vytrhol zo Snapových rúk svoj prútik a s posledným pohľadom na muža, ktorý ho tak zradil, sa otočil a odišiel bojovať ďalej. Snape tam len stál, oprel sa o stenu, nedokázal si predstaviť aké by to bolo byť mentorom Harryho Pottera, ale teraz, teraz, keď už bol chlapec aj plnoletý, nevedel si predstaviť, že ho nechá len tak ísť.

Sهf