Nebolo jednoduché obnoviť miestami úplne zbúrané hradby Rokfortu. Nebolo to jednoduché, ale dalo sa to uskutočniť. Čo sa však obnoviť nedalo, boli prázdne miesta v srdciach ľudí, ktoré tam zostali po tých, čo zomreli v boji proti Voldemortovi. A že ich nebolo málo...
Prázdna riaditeľova kancelária bola len tvrdou pripomienkou nie jednej, ale rovno dvoch smrtí. Keď Harry dorazil do Rokfortu, aby opakoval aj s Hermionou a Ronom ročník, ktorý zameškali, jeho prvé kroky nemierili na uvítaciu hostinu do Veľkej siene. Namiesto toho sa vybral do riaditeľovej kancelárie. Zdalo sa mu, že tam zastal čas. Kreslo bolo prázdne. Klietka s Félixom bola prázdna, dokonca aj police s knihami už neboli také plné, ako doposiaľ.
No čosi tu predsa aj pribudlo - dva obrazy posledných dvoch riaditeľov školy. Harry prešiel pri ten najnovší a zapozeral sa na stále prísne sa tváriaceho Snapa, ktorý na neho hľadel čiernymi očami plnými súcitu.
"Veľa si stratil, Harry," rozhovoril sa obraz.
"Vždy som veľa strácal," povedal potichu, "ale ty... Teba som stratil, potom znova našiel a vzápätí znova stratil. Prečo?!" Zúfalo si zotrel slzy, ktoré mu začali tiecť.
"Pamätáš si, čo som ti hovoril v tvojom štvrtom ročníku?"
"O tej blbej kvetine? Mňa to nezaujíma!" buchol päsťou do stola. "Mňa to nezaujíma, fajn?! Ty nie si tá najkrajšia kvetina, ty si bol smrťožrút, myslel som si, že si nás všetkých zradil a nenávidel som ťa! A preto som ťa mal tak rád..."
Oh, dieťa, prestaň toľko malipulovať s mojimi pocitmi, lebo nakoniec zistím, že ich aj naozaj mám.
"Nenávidel si ma a preto si ma mal tak rád?"spýtal sa pobavene muž v obraze.
"Áno... Nikdy si nebol dokonalý. Mal si toľko chýb a všetci ostatní, čo zomreli na strane svetla... Všetci vyzerali ako praví mučeníci."
"Tak to ti ďakujem, mučeníkom som veru nikdy byť nechcel." Ale aj tak som ním vždy bol a ešte aj dobrovoľne.
"Ty si bol proste ty. Naučil si ma viac než všetci ostatní dokopy. A bol si taký odvážny..."
Len zo mňa nerob Chrabromilčana, len zo mňa nerob prekliateho Chrabromilčana, Potter!"Mal som ťa rád."
Chvíľu bolo v miestnosti absolútne ticho, než si profesor odkašľal. "A čo tá slečna Weasleyová? Ste spolu?"
"Ginny? Hej... Ona je super. Bola so mnou na tvojom pohrebe. Vlastne tam bolo celkom dosť ľudí."
Profesor sa zatváril prekvapene. "Na mojom pohrebe dosť ľudí?"
"No áno... Skoro celý Slizolin, Chrabromilčania, profesorský zbor, polovica ministerstva mágie, ľudia z rádu. Mal som predslov, dúfam, že ti to nevadí, ale nikto sa toho nechcel ujať."
"Prečo by niekto chodil na môj pohreb?" stále nechápal.
"Povedal som im pravdu. Všetkým. Chceli mi dať Merlinov rád, ale ja som povedal, že ten patrí tebe. Že ty, hoc nie si mučeník, si pravý hrdina, profesor." Chlapec sa smutne usmial. "Ale nič to nemení na tom, že si mŕtvy."
"Presne tak, nemení. Ale jediný spôsobom, ako môžem zostať živý v tvojom vnútri aj po smrti je, že budeš nasledovať moje posledné inštrukcie, ktoré ti teraz dám."Harry sústredene prikývol. "Samozrejme."
"Choď a ži svoj život. Nie je to dobré, nie je to zlé, je to, aké to je. Ale ty ešte žiješ. Tak ži naozaj, Harry."
Mladý chlapec prikývol, znova sa mu v očiach objavili slzy. "Keby môžem, tak vás objímem."V tom prípade som rád, že som už len obraz.
"Choď," majster elixírov ukázal ku dverám. "A nechaj ma žiť cez teba."
"Ahoj, profesor," usmial sa cez slzy. "Si ten najlepší nemučenícky bojovník."
Keď sa dvere na kancelárii zavreli, Severus adresoval svoje posledné slová Harrymu: "Aj ja ťa mám rád."
V tom sa ozval obraz vedľa: "Ja som to počul, Severus. A ver mi, že ak sem ešte niekedy príde, tak mu to poviem."
"Neznášam ťa, starý muž," zamračil sa naoko nahnevane profesor.
YOU ARE READING
Jedenásť rozhovorov s Harrym Potterom
FanfictionČo by sa bolo stalo, keby Severus Snape mal možnosť sa s Harrym porozprávať aj mimo vyučovania?