Jedenásť rozhovorov s Harrym Potterom

24.december 1996, Harryho šiesty ročník

Harry stál za závesom, presnejšie sa schovával. Bol Slughornov vianočný večierok na ktorý nikdy nechcel ísť. Ale musel.

Prekliaty Voldemort. Prekliate viteály. Prekliaty život.

Zatiaľ prebiehal celý Harryho, šiesty školský rok akosi pokojne. Harrymu to však vadilo z viacerých dôvodov. Za prvé to neveštilo nič dobrého. A za druhé to znamená, že Voldemort niečo chystá. Harryho výzor sa po prázdninách aspoň trochu zlepšil. Podarilo sa mu pribrať nejaké to kilo a taktiež jeho pokožka už nebola taká bledá.

Záves sa odsunul a pred Harrym sa nečakane objavil jeho už nie najneobľúbenejší profesor. Snape mu vo veľa veciach predchádzajúce mesiace pomáhal.

„Potter," prikývol mu a zahrnul za sebou záves, „čo tu robíte?"

„Skrývam sa," pokrčil ramenom Harry a snažil sa prerobiť do podoby - ja som nikto, tak mi daj pokoj.

Snape pozdvihol obočie a schytil Harryho za zápästie, pričom s ním vyštartoval okamžite preč z večierka. Doslova ho tiahol za sebou.

„Ale, ale Severus, kam mi to ťaháš hosťa?" spýtal sa už v podnapitom stave Slughorn, ktorý im zatarasil cestu.

Snape si odfrkol a odpovedal: „Za chvíľu ti tvojho vznešeného hosťa privediem späť, Horace."

Kam to zasa ideme? Ťahá ma už celú cestu a bolí ma z neho ruka. Kde to sme? Ahá. Jasné, žaláre.

Harry pretočil očami a nasledoval Snapa do jeho kabinetu. Snape sa posadil za stôl a Harryho odhodil na stoličku pred ním. Dlho sa na neho zadíval.

„Vyzeráte lepšie," skonštatoval na koniec.

„Eh, vďaka? Čo tu robíme, profesor?" spýtal sa Harry, obzerajúc sa okolo seba. Na sebe mal stále čierny smoking.

„Myslel som, že by ste sa rád porozprával o vašich známkach," odpovedal mu Snape, otočil sa a odkiaľsi vytiahol žltú, starú zložku. „Viete čo to je, pán Potter?"

Harry pokrútil hlavou.

Snape pokračoval: „Je to vaša zložka. Máte tam všetky priestupky a tresty, ktoré ste kedy vykonali, vyšetrenia, ktoré ste podstúpili na ošetrovni a ak by ste to chceli vedieť tak aj známky, ktoré sa vždy samé aktualizujú."

Tomuto vôbec nechápem, na čo mi to ukazuje?

„Áno, pane?" spýtal sa Harry, stále nechápajúc o čo ide.

„Vskutku. A keďže vašu riaditeľku fakulty očividne nezaujímajú vaše známky a vaši príbuzný o čarodejnícky svet nejavia záujem, mal by som sa toho uchopiť ja. Chápete?" spýtal sa Snape, postavil sa a zložku zasunul späť na jej miesto.

„Ani nie..." pokrútil hlavou Harry a začal sa nervózne ošívať.

Čo sa to deje?

Snape si povzdychol. „Pán riaditeľ je toho názoru, že aj napriek môjmu odporu, by ste vy mali mať čarodejníckeho mentora."

„Čarodej – čo?" opýtal sa Harry, teraz už krútiac hlavou.

„Mentora," zopakoval Snape, „mávajú ho väčšinou deti z muklovských rodín, alebo u muklov vychovávaných. Je to niečo ako učiteľ, ale na rozdiel od tých Vám môže radiť s esejami, pomáhať v učení a trestať Vás pokiaľ vaše známky nebudú podľa jeho očakávania."

Harry sa tak rýchlo postavil, že stolička za ním spadla. „Nemám záujem o nikoho takého! Mám už šestnásť! Som pomaly plnoletý! Fakt nie, vďaka."

„Potter, upokojte sa a sadnite si. Pre vašu smolu sa na váš názor nikto nepýtal."

Harry si s ťažkosťou opäť sadol a hľadel do tmavých očí jeho profesora. „Tak kto?"

„Kto čo, Potter?"

„Kto má byť tým mentorom či čo to je."

Snape sa zhlboka nadýchol a vydral zo seba len dve písmenká: „Ja."

Harry tam len tak nečinne sedel. Ten starý Dumbledore si myslí, že mi môže skákať do môjho života? Do môjho súkromia? Do čerta s Dumbledorom!

Harry zavrel oči a keď ich opäť otvoril spýtal sa: „Čo to znamená, pane?"

„Znamená to len toľko.." Snape sa na chvíľu odmlčal, „že by ste sa mali lepšie učiť, budem vám za pätami, majte to na pamäti. A ak niečo budete ohľadom učenia potrebovať, zastavte sa."

Harry prikývol. „Sľúbite mi, že to nikdy nezneužijete a že ma nikdy nezradíte?"

Snapove čierne jamy hľadeli do Harryho smaragdov. Snape v nich nenašiel nič iné, len číru nádej. „Fajn. Sľubujem."

Natiahol ruku ku Harrymu, ktorý ju po dlhšom zaváhaní prijal.

Toto bude dlhý boj. Ale mi ho na koniec vyhráme.

„To je všetko?" spýtal sa Snape, po tom čo pustil Harryho ruku, „žiadne hysterické záchvaty, že život nie je fér? Žiadne výhovorky? Plač? Krik? Nič?"

Snape Harryho prebodával pohľadom, ten sa však len postavil a na chvíľu sa do konca aj zasmial.

„Myslím, že som z toho vyrástol profesor. Život proste nie je fér. Už to viem."

Tretí ročník je už dávna minulosť. Nemôže na to jednoducho zabudnúť? Fajn... minulý rok v Dumbledorovej pracovni sa neráta.

Harry sa s úsmevom dostal až pri dvere.

„A Potter?"

„Áno, pane?"

„Máte pravdu," prikývol mu Snape a opäť sa dostal pri svoj stôl, „život nie je fér, prajem vám veselé Vianoce."
Harry prikývol a povedal: „Aj vám pane, práve sme sa zhodli na rovnakej veci. Vianoce robia zázraky."

Mali by bývať každý deň.