Jedenásť rozhovorov s Harrym Potterom

8.november 1993, Harryho tretí ročník

Snape sa prechádzal po Rokville a každému kto sa čo i len na neho pozrel daroval zamračenie, ktoré rozplakalo nie jedného prváka. Nenávidel výlety do Rokvillu, zvlášť nie, keď tam boli aj študenti, ale už mu došli takmer všetky prísady a tak ich potreboval dokúpiť. Snape sa otočil vpravo a rozhodol sa najbližšiemu okoloidúcemu darovať ten najhorší pohľad hodný Merlinovho rádu. Avšak keď sa tam otočil nikoho tam neuvidel, len mal pocit, že okolo neho niekto prefrčal. Niekto tam musel byť, on to vedel. A jeho podozrenia sa aj potvrdili, keď uvidel stopy, ako sa samé objavujú v snehu. Len jediný človek, koho pozná sa vie stať neviditeľným vďaka neviditeľnému plášťu.

Potter !

Snape sa otočil a nasledoval stopy. Potter bol očividne rozrušený, lebo rozrážal každého, kto sa mu dostal do cesty a vôbec nedával pozor na svoju bezpečnosť.

To decko ma raz dostane do hrobu !

Harry potom zabočil do lesa a Snape išiel za ním. Harry bol asi až natoľko rozrušený, že si vôbec nevšimol Snapa, ktorý stál ani nie meter od neho. Rýchlo k nemu podišiel a strhol z neho plášť. Harry rýchlo zodvihol hlavu a prestal plakať. Keď uvidel, kto ho vyrušil zatváril sa pohŕdavo, ako keby vôbec nezáležalo na tom, že je prichytený tam kde nemá byť.

„Aké prekvapenie, Potter," povedal Snape ani nezakrývajúc úškrn, ktorý sa mu šíril po tvári.

Harry bol ticho a otočil sa Snapovi chrbtom.

„Potter, ja som profesor, nemôžete sa ku mne takto správať !" Snape sa už neudržal.

Harry sa otočil na Snapa ešte stále s červenými očami od plaču a hnevom vpísaným do jeho bledej tváre. „Tak fajn, pán profesor !"

Snape prižmúril oči na tón, ktorý Harry použil. „Ste na tenkom ľade Potter, po prvé, ste v Rokville aj keď nemáte povolenie sem ísť a o to horšie keď sa niekde po vonku poneviera masový vrah a po druhé –„

„Mne je to jedno !" vykríkol odrazu Harry a od hnevu sa aj postavil „Je mi to jedno, jasné ?! Ten – ten vrah – Sirius Black zradil mojich rodičov ! Zradil mojich rodičov ! Vy vôbec nič nechápete, nech si sem pre mňa príde, ak príde budem totiž pripravený, ak príde zabijem ho !"

Super tak Potter už vie o Blackovi pravdu.

„Potter počúvajte ma," prikázal ostro Snape a na jeho prekvapenie ho Harry po prvý raz poslúchol. Zatlačil ho naspäť na kameň , na ktorom predtým sedel a sám sa posadil na vedľajší. „Neviem, kde ste sa dozvedeli, to čo ste sa dozvedeli –„

„Pravdu," povedal namrzene Harry.

„Áno Potter, pravdu, ale to čo vám teraz poviem budete veľmi dobre počúvať. Sirius Black kedysi zradil vašich rodičov, to je pravda, je aj pravda, že ide po vás, ale povedzte mi, myslíte si, že vy, tretiak na Rokforte sa vyrovná silám niekoho, komu sa podarilo uprchnúť z azkabanu ? Nie ja si to nemyslím Potter, ľudia často prestávajú žiť, lebo sa veľmi zameriavajú na pomstu, na niečo čo sa už stalo Potter a vy to nemôžete vrátiť. Vari si myslíte, že najlepšie riešenie je pomsta ?"

Harry aj keď nechcel, záporne pokrútil hlavou a stále sa pozeral na svoje topánky.

„Ste primladý a prihlúpy, aby ste to pochopili, mohlo mi to dôjsť aj skôr," Snape sa odrazu postavil.

„Nie pane, ja to chápem," zamrmlal Harry, „len sa mi nepáči, že život je niekedy tak nefér."

„Život nie je fér Potter, to my sa prispôsobujeme životu, nie on nám. Poďte zavediem vás späť do hradu skôr, než vás tu niekto uvidí."

Harry prekvapene zažmurkal, no hneď sa ponáhľal za Snapom, ktorý si rýchlo tiesnil cestu cez dav. Keď sa konečne dostali preč od toho všetkého davu, Snape chytil Harryho za ruku a premiestnil ich.

„Potter, nikomu nič nehovorte a choďte hneď do vašej klubovne, dobre ?"

„Áno pane," hneď po tom Snape opäť zmizol a Harry tam ostal sám, rozmýšľajúc, čo ten rozhovor mohol vôbec znamenať.