Šedé nohavice aj mikina, tričko s obrázkom vlka, prívesok na kľúčoch aj na krku s vlčím motívom. Tak to som ja. Blázon, zvrhlík, vlkolak, besná vlčia...vravia o mne moji spolužiaci.Neviem, či som práve šialenec, ale čo viem určite je, že som priam chorobne zamilovaná do vlkov. Už od detsva som hltala všetky filmy a knihy, ktoré sa týkali vlkov a vlkolakov. Rovnako ako gotičky zvyknú snívať o tom, že sa dajú do kopy s upírom, tak som ja snívala, že sa stanem vlkolakom.Raz ma to tak posadlo, že som hľadala na internete akýsi návod. Jediné, čo som našla bolo, že vás musí uhryznúť iný vlkolak, alebo musíte vypiť špeciálny elixír ale nikde nepísali, aké je jeho zloženie a ako dlho sa má variť. Fakt zlé.Na moje pätnáste narodeniny, ma otec poslal za dedkom. Dedko po mňa ráno prišiel v starej Škodovke a hneť ako som nastúpila, ma núkal Hašlerkami. Staré Škodovky a Hašlerky, to jednoducho patrí k sebe, ako hovorievala kamarátka.Starký sa snažil so mnou rozprávať o škole, ale úprimne, komu sa chce so starými rodičmi preberať svoje katastrofálne výsledky. Nakoniec radšej pustil staré rádio na ktorom sa dala chytiť akurát jedna nemecká stanica.Dedina bola vzdialená od tej našej iba dvadsať kilometrov. Žil sám, teda ak do toho nepočítame psa.Ubytoval ma v podkroví. Nemala som chuť sa s niekým rozprávať a tak som sa zavrela na podkroví. Zobrala som si zo sebou k dedovi aj počítač, takže som si pustila film a pokojne pozerala. Pohoda.Asi o tri dni išiel dedo na poľovnícky zraz. Ja som ísť nechcela, tak ma nechal doma.Dom stíchol.Keď bol preč, potichu, ako pravý vlk, som sa vykradla z izby a začala sa premávať po dome. V obývačke ma zaujala bohatá knižnica s knihami ale ako som zistila, väčšina z nich sa týkala chovu hospodárskych zvierat, pestovaniu a strihaniu stromov či rastlín a tiež tam bol veľký atlas húb.Prekutala som celý dom až som sa dostala do pivnice. Bola tam zima ale sucho. Všimla som si dvere na opačnom konci, tak som sa vybrala k nim. Otvorila ich a zažala svetlo.Malá komôrka bola plná všelijakých kožušín a jeleních parohov - nuž, čo by ste aj čakali od bývalého poľovníka. Začala som sa v nich prehrabovať.Našla som niekoľko nádherných parohov, pár líščích kožušín, jednu vypchatú sovu a kožu z kravy - vážne, načo mu bola? Úplne zozadu som však vytiahla niečo čo ma zaujalo. Bol to snáď najzachovalejší kúsok z dedovej zbierky, pretože to malo aj hlavu. Bola to nádherná vlčia kožušina. Srsť nebola vypĺznutá a koža bola mäkká a ohybná. Hlava bola preparovaná a v očných jamkách mal prilepené sklenené oči.,,Wow'' zašepkala som a pohladila vlčiu hlavu.Neváhala som. Zobrala som kožušinu a vyvliekla som ju so sebou hore do podkrovia. Tam som ju položila na zem a prehliadala si ju priam s posvätnou úctou. Bola taká nádherná. Hneď mi bolo jasné, že si ju zoberiem so sebou.Druhý deň som sa zase zatvorila v podkroví a tvárila som sa, že neexistujem. Keď dedko išiel pracovať do záhrady, vykradla som sa z izby so zámerom, že preskúmam dedkove knihy o poľovníctve - nemala som síce rada, keď zabíjali vlkov, ale veľmi som sa nudila.Prstom som prechádzala po knihách, keď sa mi zastavila na jednej zvlášť ošúchanej. MÝTY STAREJ EURÓPY, bolo napísané. Opatrne som ju vytiahla a vzala zo sebou do podkrovia.Sadla som si na posteľ a otvorila som knihu na jej obsahu. Kapitoly boli rozdelené podľa krajín a ku koncu nasledovali kapitoly o známejších stredovekých beštiách. Aké prekvapenie, bol medzi nimi aj vlkolak.Nalistovala som príslušnú stránku a dala sa do čítania. Zo začiatku sa v nej hovorilo o najznámejší vlčích legendách ale asi v tretej tretine sa písalo o premene na vlkolaka. Schmatla som ceruzku a podčiarkla si niekoľko riadkov. Neuveriteľné, v dedkovej starej knihe som našla návod na to, ako sa stať vlkolakom!
