One day

9.časť

Prišla som do kuchyne,podľa vône som vedela,že mamina mi varí jedno z mojích obľúbených jedál.

"Hmm tie vône" milujem keď mama varí...
"Čo? Už si spoznala ?" Uškrnula sa.
"Jasné že. Kto by to nespoznal??" Prišla som k stolu a sadla som si.
"O čom si sa chcela.rozprávať?"

"Vieš moja, mám s otca zlé pocity.. "
"Ako to myslíš? Zlé pocity?!......."
"No...ano"

"Čo ano mami?.. "mala som veľmi zlý pocit.
"Vieš Bell,mám pocit,že ocko niekoho má."
"Nie..to.nemôže,predsa má teba a nás."

"Noo,len vieš..ľudia občas nemôžu zato,čo robia."
Videla som,že mame je do plaču. Ale je stále silná a nikdy predo mnou neplače.

"Maminka myslím,že sa mýliš."
"Možno..." vzdychla si.

"Mala by som ísť spať zajtra je škola.
Nechcela som sa s mamou rozprávať,lebo som vedela,že otec si nenašiel inú.

"Tak dobre teda. Dobrú noc a sladké sny Isabella."
"Aj tebe,mami."

Odišla som.hore do svojej izby a rozmýšľala som nad všetkými slovami ktoré mama povedala. Bola som zmätená.
Prečo si to myslí? "Musím ísť za ňou."

"Mami??" Vošla som do jej izby.
"Mami?? Hore si?."
.."už áno." Hoops,zobudila som ju.
"Prepáč mami,ja len som rozmýšľala,a vieš..ohm..Prečo si to myslíš?"
Zrazu nastalo ticho.
.."mami?" Cítila som sa ako dáky idiot.
"Mami,prečo si ticho?"
"Moja...už sa nechcem.rozprávať o tom." "Choď spať" povedala.
"Fajn..." chytila som sa a naštvane som išla do svojej izby.

"Totálne nechápem načo začne túto tému keď ma potom nechá na pospas samú." Ľahla som si.
"Mala by som sa osprchovať." Zobrala som si košeľu a išla do kúpeľne. Pustila som vodu a vošla do sprchy.

Pustila som si vodu na vlasy,a na tvár...
Keď som sa osprchovala vyšla som z vody a vlasy som si zabalila do uteráku. Natiahla som si košeľu a išla som do izby...

Zapla som si notebook a prihlásila som sa na facebook.
"Preboha.. dvanásť správ."

Jaden: ahoj Bell. No vieš dneska na tej párty? Videl som ťa s H.
Je pravda,že ste sa spolu vyspali?..:)

Nepodpísala som. Úplne ma to vytočilo človek sa ide zabaviť a už je toto? Toho debila.úplne nenávidím...Ešte že nie je z našej školy a nemusím ten otrasný výraz tváre denno denne vidieť.

"Do piče!" Napadlo ma,že nemám projekt z dejepisu.
Je už jedenásť hodín. Musela som ho spraviť,ten učiteľ je otcov kamarát,a ja problém nechcem.
Sadla som si k stolu a začala písať.

Z pohľadu Kriss:
Konečne som.došla domov.
"Mala by som napísať Bell"

K: ahoj moja, s tebou je čo? Totálne si sa vytratila.
Nepodpísala mi. Super.. išla som do sprchy. Mama ako stále nebola doma. Neviem prečo ale už mi to začína byť veľmi zlé,ako všetci majú dokonalú rodinku a na mňa kašlú všetci.

Zavolám jej.
"Mami? Kde zase si?"
"Ty ma čo kontroluješ? Nestaraj sa do toho."
"Nemám doma čo jesť.."
"No a teraz mam ísť domov navariť ti alebo čo chceš?"
"Správne mami to tak robia. Teda..správna mama je doma a nie je stále preč. Mam pocit ako by som žila úplne sama."
"Na tieto reči nemám čas.. vydrž to veď je už veľa hodín.čau"
Ani som.nestihla protestovať a zložila. Super,myslím že zomriem od hladu.

Z pohľadu Bell:

Konečne som ho dokončila. Pozrela som sa na hodinky a všimla som si,že mám správu.

No nechcelo sa mi odpísať a tak jej radšej zavolám.