One day

21.časť

Keď som fajčila ,zazvonil mi telefón.
:"Beth:*" tak som si ju zapísala,ani neviem prečo.

BETTY: ahoj moja,onedlho ma privezie Jaden,môžem tak dôjsť?
JA: samozrejme,že môžeš.. čakám ťa.
Zložili sme a zapla som hudbu, išlo WHAT DO YOU MEAN?

Milujem ten song,vždy si naň tancujem pred zrkadlom a držím ovládač. A ako inak aj teraz som to robila,išla pesnička po pesničke,otočila som sa a tam stál Jad s Beth.

Ovládač mi vypadol z ruky.
"Ouu...aho..ahojte."
Cítila som ako sa červenám.

"Dobrá siii, jak Beyonce kks."
Jadová irónia stojí za všetko.

"Milé.... Beth?"
"Beth?! Vážne?" Pozrela sa na mňa s nechápavým výrazom.

"Nepáči sa ti?"
"Noo..myslím,že BB (čítajte ako BíBí) mám radšej."
"Preboha. To kto ti vymyslel?"
"Vždy lepšie ako ISABELLA"

"Náhodou"
"Náhodou čo ? " zasmiala sa.
Myslím že si s "BB" budem rozumieť."

"Pre mňa budeš Beth"
"Fajn Isa" (IZA)

"No nie! To je hrozné!" Pozrela som sa na ňu.

"Baví vás to?" Ozval sa Jad.
"Prepáč miláčik." Povedala Beth.
Čo povedala?!?!? miláčik???
JAD toto slovo neznáša.. a ona mu tak prečo hovorí? Tam má v bruchu decko s Brunom a ona tu ide môjmu...ou.
Neverím ,že som toto vôbec mala na mysli.

"Bell? Vnímaš?"
"Chcem byť iba s tebou nad iným už nerozmýšľam."
Zapol sa top song!

"Ouuuu počujete??"

"Hej... nad čím si rozmýšľala?" Opýtala sa Beth.
No ja som sa snažila ignorovať..

"Ja už pôjdem."
"Dobre.." odfrkla som. Veď jeho miláčik ho určite zastaví.
"Uuuž?" Povedala som?! Vtierka.

"Áno BB, už."
"Dobre môj" môj? Toto čo je ? "Tak ahoj" objali sa.
"Ahoj Bell" a ku mne ani nepríde?
"Čau."

Odišiel a Beth sa mi prihovorila.
"Deje sa niečo?"
"Nie, tebe?"

"No,Jad je naozaj milý chlapec.."
"Ale máš Bruna!" Rýchlo som jej zastavila myšlienky.

"Nie..včera som mu dala kopačky. Asi som si obľúbila Jada." Usmiala sa
To ako vážne? Pozná ho asi deň,aj to tak,že nič.

"Aha.." postavila som sa a pohla som sa k balkónu.
"Kde ideš?"

"Ciga" hnevám sa na ňu,ani neviem prečo.

"Dám si aj ja" Toto ma dalo.
"Máš rozum moja?" Zasmiala som sa " čakáš bábätko.
"A čo bože?!" Postrčila ma..

Išli sme teda na cigu,porozprávali sme sa.

"Zajtra si nemám čo obliecť,nemohla by si mi niečo požičať?"
Mohla ,ale nepožičiam.

"Hej,jasné." Povedala som.
"Nemôžem sa dočkať mojích osemnástich narodenín."
Usmiala som sa.
" prečo?" Spýtala sa ma..

"Idem preč z domu."
"A kde ako?"

"Buď si dám vybrať byt,alebo ešte neviem..proste preč."

"Tak skoro?"
"A?" Pozrela som sa na ňu.

"Nič moja." Boli sme ticho. Večer sme ležali v obývačke,obe sme boli na internete. Ja som si písala s Jadom,a myslím,že som nebola jedina.

Jad: Čo ti bolo dnes moja? :/
Bell: nič... prečo ? :D
Jad: lebo si sa správala tak..tak čudne.
Bell: ja? Fajn.
Jad: neznášaš slovo fajn ;) čo ti je Isabella?
Bell: vôbec nič :*
Jad: nejdeš sa prejsť? :)
Bell: a čo s ňou?
Jad: vymysli si niečo :* čakám ťa pri moste. Ahoj

Zablokovala som telefón.

"Ohm.. Beth?"
"Prosím?"

"Zabudla som na niečo... musím odísť o hodinku som doma, lebo príde mamina a chcem Vás zoznámiť."

"Ale volaj mi aspoň alebo hocičo"
"Neboj sa..pa" pobozkala som.ju na čelo.

Utekala som von,mala som.kopu času,mama dôjde až o pól šiestej ráno.
Bola som už skoro tam, keď som uvidela Jada ako tam stojí.

"Ahoj drobec" objal ma.
"Ahoj" objala som ho aj ja. " tak? Čo?"

"Chýbaš mi..." pobozkal ma.
Bolo to niečo ,niečo čo cítim len pri ňom. Tie sladké pery.