One day

19.časť

Všetci sa hnevajú na svet.
No nič..som zvedavá čo ma ešte dnes čaká.

Zazvonila som,počula som ako jad ide otvoriť.
"Ahoooj"
"Ahoj...poď!"
Tu sa už niečo deje...
Išla som za ním do.izby,kde bola tá baba.

Ležala na posteli a plakala..
"Ahooj..pamätáš si ma?"
"Ahoj..asi"
"Asi?" Zasmiala som sa a videla som,že aj ona sa pousmiala.
"Pamätám,ty si tá baba čo ma "zachránila""
"Ano..ja"

"Ďakujem" posadila sa a obiala ma.
"Si v pohode?"

"Nie celkom.. keďže som.."
"Viem.. nevieš si spomenúť čo sa stalo pred tým než si ležala v daždi,krvavá ?"

"No...vieš. ten chalan s ktorým som toho drobca čakala.. boli sme na byte a mal.párty,bolo tam veľa ľudí.. vravel mi aby som nepila ani nič podobné. Ani som naplánovala celý večer som sa rozprávala s Alexom , pretože bruno sa vytratil,a Alex je jeden z našej bandy. Chcel tam dáku zbaliť,ale nešlo mu to tak sme len kecali...celý večer som s Brunom nebola..a zrazu som vyšla na poschodie,kde bol aj on... vošla som a on tam bol s inou,neviem kto to bol,vyšla som von rozplakala som sa a došiel za mnou dáky chalan niečo mi podal nech si potiahnem,neriešila som,čo to je proste som si potiahla."

Len tak aby ste vedeli Bruno je ten čo sa tam.kutral v Krissinej taške. Ale to ešte Bell nevie.

"A?.."
"Ďalej si už nepamätám."
"Ako sa voláš?"

Usmiala sa.."Betty"
"Pekné meno" pohladkala som.ju " to bude v pohode."
"Už nebude.." pozrela sa na bruško.
"Mala by si ísť domov,aby ťa rodičia odniesli k lekárovi.

"Nemám rodinu..Nemám už nikoho."
Zarazila som sa. Chudinka.
"Čo?"

"Opustili.ma.rodičia keď som mala 10."
"A to si kde žila?"

"Mala som byt.. a žila som tam pár týždňov úplne sama,nemala som.po čase čo jesť tak som.chodila za susedkov, a ona po čase zistila,teda to bolo jasné,že proste žijem sama...zobrala si ma ku sebe a v 15tich som stretla Bruna,meškala som.domov,neuposlúchala som ,bola som.naozaj zlé dievča. A teraz mám 17 a teta Kaily sa o mna už nemusela starať,občas mi.navarila,a teraz bývam sama..."

"Máš to ťažké.."
"Sú aj horšie prípady."

"Ale ty čakáš bábätko."
"Čakala som..."

"Pozri... pôjdeme dnes ku mne domov. A zajtra pôjdeš s mojou mamou k lekárke!"

"Nemôžem len tak prísť k Vám..."
"Budeš musieť.."
"Prečo?"

"Máš rada svoje dieťa?"
"Najviac na svete.." chytila si bruško a sklonila hlavu..
"Tak nemáš na výber."
"Dobre,ale..čo na to povie tvoja mamina?"
"Dnes príde domov o 4tej a pôjdeš s ňou a so mnou za lekárom,dobre?"
"Fajn"
Nechala som ju na izbe a išla som za Jadom. Povedala som čo mám v pláne urobiť.
"Fajn..choď domov oznám to mame a na štvrtú ju donesiem s taxíkom "
"Dobre tak sa majte."

Keď som došla domov zavolala som mame,či by nevedela dôjsť lebo mám problém. Nečakala som ,že kvôli mne nechá všetky problémy vo firme tak a príde... o pol hodinu bola doma a ja som jej všetko povedala,bola v úplnom šoku.
"Dobre tak ju dones... chudina"

"O štvrtej príde,zatiaľ zavolám Kriss či by neprišla."
"Ale len na chvíľu"
"Dobre mami.."