Bolo jasné, slnečné ráno a na oblohe nebolo ani mráčika. To však neplatilo o hlave Draca Malfoya. Práve išiel navštíviť otca do Azkabanu a mal z toho obavy. Draco sa za tých šesť rokov od bitky o Rokfort naozaj snažil zmeniť. Zamestnal sa ako lekár, odsťahoval sa z Malfoy Manoru a snažil sa zabudnúť na predsudky voči muklorodeným a nečistokrvným čarodejníkom, no to, v čo vás vychovávajú po celý život, tak ľahko nezabudnete. A to Malfoy už pochopil. No teraz išiel navštíviť svojho otca a obával sa, naozaj sa obával, či sa mu niečo nestane a či naňho jeho otec nezaútočí.
Cesta mu ubiehala pomerne rýchlo na to, ako by si to on želal a čoskoro dorazil pred brány väznice. S obavami zaklopal na veľkú železnú bránu a čakal. Čakal kým si ho niekto všimne. No keďže to ešte stále bol, aspoň z časti, Malfoy, tak nebol zvyknutý na ignoráciu a ľahko sa rozzúril. Vytočilo ho to, že ho nebrali ako V.I.P. osobu a tak začal kopať do brány.
"Pane?" ozval sa kovový hlas a Malfoy sa veľmi zľakol a chytil sa za srdce.
"Č-čo?? Čo som zas spravil?!" Vybuchol Draco.
"Môžete ísť dovnútra," z dverí vykukla ženská hlava.
Malfoy sa usmial a hrdým krokom prešiel bránou. Prišiel na nejakú recepciu, vymaľovanú veselými farbami. Vzbudzovali v ňom šťastné a príjemné pocity, s tak sa musel usmiať. Prvýkrát po dlhom čase sa Draco konečne úprimne, zo srdca usmial. Za pultom totiž uvidel to najkrajšie stvorenie, aké kedy na svete videl. Sedelo tam plavovlasé, útle žieňa, vlastne ešte dievča a Draco z nej nemohol nespustiť oči.
"Pomôžem Vám?" milo sa spýtala dievčina.
"A-áno. Ale najprv by som rád vedel vaše meno, slečna," vyčaroval na svojej mdlej tvári úsmev a nevedomky si prehrabol svetlé vlasy.
"Ja som Ammelie. Ammelie Ennová," podala mu ruku Ammelie a usmiala sa tým najsladším úsmevom. Draco sa roztápal, a nezmohol sa na slovo.
"No, slečna Ennová," uklonil sa Draco, keď lapil dych, " musím sa dostať k Luciusovi Malfoyovi. No potom by dom Vás rád pozval na rande," žmurkol a podal jej ruku. Ammelie sa jeho ruky chytila a odviedla ho za jeho otcom.
***ten večer
Ammelie (poznámka autorky: Ammelie je na obrázku) sedela na posteli a hľadela na stenu. Premýšľala, čo sa dnes stalo. Na toho muža. Na mladého Malfoya. Jeho otec síce bol kretén, ale Draco bol určite iný...
Zrazu jej na okno zaklopala sova. Otvorila ho a krásna, sivohnedá sova si jej sadla na parapet. Ammelie jej odviazala list a začala ho čítať.
Milá slečna Ennová.
Posielam Vám tento list a z celého srdca si želám, aby ste ma neodmietli. Pozývam Vás dnes večer o pol deviatej na večeru do reštaurácie Gøldhøpiggen. Váš,
Draco Malfoy.
Ammelie zvýskla od radosti a začala tancovať po izbe. Má ešte niečo vyše hodiny, za ten čas by si mala vybrať poriadne šaty. No rozhodla sa radšej zavolať svojej kamarátke, Ginny.
Po pár minútach sa plameň v kozube zväčšil a vyskočila z neho pani Potterová. Zvítali sa a vybrali sa prehá- dzať Ammelieinu skriňu.
Amm, ako ju volali priatelia a rodina, si nakoniec vybrala malé čierne šaty.
"Vyzeráš úžasne," usmiala sa Ginny a odmiestnila sa. Amm sa usmiala a pomaly sa vybrala na určené miesto.
***v reštaurácií Gøldhøpiggen
Draco nečakal ani pätnásť minút, pokým prišla Ammelie. Vyrazila mu dych. Bola úplne očarujúca. Vlasy jej splývavo padali na chrbát a čierne šaty zvýrazňovali presne to, čo mali.
Keď k nemu prišla bližšie, pozval ju do vnútra a usadili sa za ich stôl. Objednali si jedlo a dobre sa zabávali.
***o pár mesiacov
Dracovi sa potili ruky. Krabička sa mu už párkrát vyšmykla z rúk a modlil sa, aby nebola nijako obytá. Prišiel až k domu a zaklopal na dvere.
Otvorila mu ich pani Ennová a pustila ho dnu. Vyšiel na poschodie a otvoril dvere Ammeliinej izby. Sedela na stoličke a keď ho zbadala, usmiala sa.
"Obleč sa, láska."
Amm použila prezliekacie kúzlo a o chvíľu mala na sebe biele čipkované šaty. Chytila sa nadstavenej ruky a premiestnili sa na záhradu Malfoy Manoru, ktorá bola romanticky vyzdobená.
Draco si znedazdajkx kľakol pred Ammeliu a vytiahol z vrecka maličkú krabičku.
"Ammelie Ennová, chcela by si sa stať, pani Malfoyovou?" spýtal sa a prosebným sa na ňu pozrel. Amm sa usmiala a pobozkala ho.
"Mám to brať ako áno?" zaškeril sa Draco a Amm prikývla. Objal ju. Vytiahla prútik a premiestnila ich preč. Ďaleko. Tam, kde môžu začať nový život. Tam, kde nepoznajú Draca a jeho temnú minulosť. Tam, kde budú šťastní.
Takže toto bol príbeh o Dracovi Malfoyovi. Snažila som sa ho písať čo najdôveryhodnejšie, no pravda je, že neviem, naozaj neviem, či sa mi to podarilo. Keď tak ma prosím ohodnoťte v komentoch a hviezdičkách. Ďakujem Vám moooc veľmi.
Váša Krissy1105.
