Miluješ, pretože miluješ. Nepotrebuješ dôvod pre lásku.
Antoine Saint-Exupéry
-Abbottová!- ozývalo sa chodbou. Hannah bežala, ako najrýchlejšie mohla, no vedela, že je na pokraji síl. Do klubovne jej zostávalo už len pár metrov, keď ju prestali poslúchať nohy a ona sa zrútila na zem. O chvíľu sa tvor, čo ju prenasledoval dorútil a naklonil sa nad ňu. Začal sa krútiť a vydával pri tom rôzne čudné zvuky s Hannah od strachu zavrela oči. Keď ich otvorila, skláňala sa nad ňou jej mama.
-Hannah- milo sa usmiala pani Abbottová - zlatíčko, neboj sa. Podaj mi ruku a poď, poď so mnou!- podávala jej ruku a Hannah sa už-už za ňou načiahla, keď sa jej mama rozsypala s Hannah uvidela... Uvidela Longbottoma s mečom v ruke. -Nieeee- vykríkla a schúlila sa do klbka.
-Nie,- vzlykala Hannah a vstala z postele. Ten istý sen sa jej sníval už tri roky. Chrapľavým a strácala sa pred očami, no vždy, keď privrela oči videla ten hrozný obraz. Videla toho tvora zneužívajúceho podobu jej matky. Vedela, že Neville ju vtedy zachránil pred istou smrťou, no nerozprávala sa s ním. Vedela, že je to neslušné, no vždy, keď k nemu prišla, roztriasli sa jej kolená a vyschlo v hrdle, takže nemohla prehovoriť ani slovko.
-Dnes, dnes to zmením!- tresla Hannah päsťou do vankúša a kedže už svitalo, šla sa pripraviť do práce. Zhodou okolností pracovala tam, kde aj Neville - na Rokforte. (P.A. Nikde som nenašla, kde Hannah pracovala takže ak by to nesedelo, ospravedlňujem sa) Neville učil herbológiu a Hannah učila muklovské zvyky a tradície, takže sa našťastie takmer vôbec nestretávali. A keď aj, tak Abbottová radšej ušla, ako by sa mala stretnúť so svojím záchrancom. Hannah už bola proste taká.
O pár hodín
-Pani profesorka, pani profesorka!- odušu sa hlásila Rose Weasleyová, ktorá to ale mala po kom zdediť, keďže to bola dcéra Hermiony. S Hermionou sa síce Hannah nejak dobre nepoznala, no obdivovala ju. Vždy všetko zvládla. V mladosti bola Hermiona jej vzorom. Z premýšľania ju vytrhla až Rose, ktorá to nevydržala a vykríkla správnu odpoveď. -Je mi to ľúto, slečna Weasleyová, no musím Chrabromilu za vašu netrpezlivosť odobrať päť bodov- sklamane prehlásila Hannah a hneď si to aj zapísala. Síce mala Rose rada, no priestupky nenávidela. Vedela, že drvivá väčšina učiteľov je z Chrabromilu , a tak drobné priestupky odpúšťajú najmä chrabromilčanom, no ona predsa bola z Bifľomoru. -Ale pani profesorka- preskakoval hlas Rose - to nemôžete!-takmer sa rozplakala. Hannah by ju najradšej objala, no nechcela prísť o miesto. Nasadila prísny výraz a prehovorila k Rose - slečna Weasleyová. Je mi to ľúto, no možem. A ja aj musím. Takže Vám musím odobrať ďalších päť bodov za odvrávanie profesorovi - prísne sa zatvárila - a odporúčam Vám ísť sa upokojiť na toalety. - Rose vybehla z miestnosti a Hannah so skľúčujúcim pocitom pokračovala vo výklade.
Zabuchla ťažké drevené dvere a so sklonenou hlavou, aby nikto nevidel, že Hannah plače, sa vybrala do svojho kabinetu. Po ceste zrýchlila a snažila sa vyhýbať deťom vracajúcim sa z hodiny, no do niekoho narazila. -Hannah! Dlho som ťa nevidel. Vlastne od,- nedokončil profesor Longbottom a Hannah sa konečne odhodlala k slovu, - ani ja teba, Neville. Zmenil si sa- usmiala sa naňho. Neville jej úsmev opätoval. -Čo takto ísť v nedeľu do Rokvillu?- navrhol Neville a Hannah s úsmevom súhlasila.
V Rokville
-A tak *štik* jej hovorím: Minerva, ja mám právo sa *štik* zabaviť- zabľabotal Neville. -A čo keby sme išli do Rokfortu?- navrhla evidentne menej opitá Hannah a Neville sa hneď postavil. Tajnou cestou cez Aberfrthov dom sa dostali na Rokfort a do Nevillovej pracovne. -Moment,- zamračil sa Neville, - ako sa tam dostanem?- položil rečnícku otázku Neville. -Ešte aj keď si opitý si zlatý,- zasmiala sa Hannah a Nevillovi sa v tom momente otočila knižnica s oboch ich zhodila na posteľ.
Ráno
-Och Môj Bože!- skríkla Hannah a vstala, BA priam vyletela z postele.
-Čo sa stalo?- otvoril oči Neville a vyskočil aj on. -Takže to nebol sen,- zašepkal. -No evidentne nebol,- naštvane zašepkala Hannah. Neville sa na ňu pozrel a ona sa začala roztápať.
-Veď sa nič strašné alebo dejiny ovplyvňujúce nestalo, nie?- snažil sa vec zachrániť Neville, no keď uvidel Hannin pohľad, radšej povedal - alebo nie? Ale ja som myslel, že by sme mohli byť spolu...- nadhodil Neville. -Jeden myslel a vymyslel. Geniálnu vec - usmiala sa Hannah a pobozkala ho na líce. Obliekla sa a odišla do svojho kabinetu pripraviť sa na pondelok.
Čaute, prichádzam s novým príbehom. Dúfam že sa Vám páčil a samozrejme, že ma potešia vaše votes a komenty :) potrebujem počuť váš názor na dve nové veci : priamu reč a citáty. Ďakujem za čítanie ❤️
Vaša @krissy1105
