Názov: Love You Goodbye
Kateg.: 1. - Romance
Autor: Dius Dia
• • •
,,Vrátim sa po teba. Nájdeš si tu plno kamarátov,'' maminka mi pobozkala čelo a vstala z kľaku. Opustila škôlku. Moja pani učiteľka vyzerala veľmi milo. Stále sa usmievala na deti. Nikoho som tu nepoznala, preto som sa cítila tak divne. Niektoré deti sa hrali v hrade, kde boli porozhadzované hračky. Pomalinky som sa prešla a usadila sa na jednej sedačke. Ruky som mala položené na kolenách a pohľad sklonený dole. Odkedy som vedela, že nastúpim do škôlky, deň čo deň som o škôlke básnila. Moje predstavy boli však odlišné.
,,Ahoj,'' ozvali sa dievčenské hlasy pri mne. Prekvapene som zodvihla pohľad a prezrela si ich.
,,A-ahojte,'' zakoktala som a posnažila som sa o úsmev. Dievčatká mali pekné vrkoče a posadili sa vedľa mňa.
,,Ja som Jasmin, ako sa voláš?'' opýtala sa ma blondínka.
,,Volám sa Samantha,'' odpovedala som jej na otázku.
,,Ja som Kylie.''
,,Hannah.''
,,Jessica.'' Všetky sa pozdravili.
,,Takže, Sam, pôjdeme sa hrať? Môžeme si spraviť čajové posedenie,'' zliezla zo sedačky a nevinne sa usmiala. Prikývla som. Tieto dievčatká vyzerajú ako dobré kamarátky. Asi nimi aj budeme.
,,Deti, ja si nachvíľku odskočím, správajte sa zatiaľ slušne, prosím,'' oznámila nám pani učiteľka a niektorý jej odpovedali. Kam ide? Žeby do cukrovej miestnosti, odkiaľ nám prinesú cukríčky? Pani učiteľka opustila miestnosť a ja som s dievčatkami prechádzala cez izbu. Zhrozil ma však pohľad na chlapčeka, ktorý ležal na zemi, obkľúčený inými chlapcami. Chlapček plakal a chlapci ho kopali do tela. To je škaredé, čo robia! Musela som zakročiť.
,,Prestaňte s tým! Nechajte ho!'' skríkla som a pribehla k skupinke chlapcov.
,,Hej, Sam, prečo sa ho zastávaš? Ty snáď nevieš o tom, že ten chlapček tak či tak nebude dlho žiť?!'' sarkasticky sa zasmiala Jasmine a jej skupinka dievčat. Padla mi sánka. Nikdy som netušila, že kamarátky dokážu byť také zákerné. Prečo v rozprávkach kamarátky ťahajú za jedno lano? Všetci sa smiali. Odstrčila som chlapcov od toho nevinného chlapčeka. Vyzeral tak smutne. Mal mokré líca od plaču a zakrvavenú peru. Chudáčik. Pohľad som však upierala na tie hadičky v jeho nose. Pri ňom ležala aj nejaká divná taška, z ktorej šla jedna hadička.
,,Si v poriadku?'' podala som mu ruku, aby sa mohol postaviť.
,,Ani nie,'' vzlykol a prijal moju ruku. Postavil sa zo zeme a zotrel si slzy. ,,Ďakujem ti.''
,,Neďakuj. To bola láskavosť,'' usmiala som sa naň a vystrčila pred neho zas ruku.
,,Som Samantha Carterová.''
,,Louis Tomlinson. Teší ma, Sam,'' potriasol si so mnou. Videla som, ako sa kútiky jemne nadvihli do úsmevu. Počula som tie ceknutia a šepkania ohľadne mojej reakcie. Ja si však myslím, že je dobré pomáhať. Mohlo sa mu stať aj niečo horšie! Smiali sa mi a nakoniec išli na to svoje čajové posedenie.
,,Čo to máš v nose?'' opýtala som sa zo zvedavosti. Louis sklonil zrak a pootvoril ústa, aby niečo vyslovil, no potom došla pani učiteľka. Zhrozene zhíkla na celú izbu a pribehla k nám.
,,Louis! Panebože, si zranený! Zavolám mamine. Kto to urobil?!'' kľakla si k Louisovi a prezerala mu ranu na pere. Louis prstom ukázal na skupinku chlapcov, ktorý ho tak škaredo kopali. Ani som sa o Louisovi nič nové nedozvedela, pretože odišiel. Maminka si ho vyzdvihla. Čiže záhada ohľadne jeho hadičiek v nose nevyriešená. Čo ak som ho videla naposledy? Iba chvíľku som bola s ním. Viem iba jeho meno.
