Problems with Husband(SK)

2. časť

Hneď na druhý deň tu máme novú časť! Ale nezvykajte si, to len dnes mi to tak vyšlo :D Píšte vaše názory :) Vaša Izzy :*

Ani neviem ako, podarilo sa mi na tom gauči zaspať. Zobudila som sa prikrytá dekou. Rozmýšľala som, ako sa tam tá deka dostala, potom mi napadlo, že na mňa Nick v noci zrejme myslel. Pousmiala som sa, gentleman v ňom sa nezaprie. Takmer v zápätí mi úsmev z tváre zmizol, spomenula som si totiž, čo sa stalo.

Nick ma podvádza so sekretárkou. Táto myšlienka sa v mojej mysli vynorila ako blesk z jasného neba. Do očí sa mi nahrnuli slzy, ktoré som ale utrela, keď som počula nejaké zvuky v kuchyni.

Postavila som sa. Bolel ma krk, preto som ním pohla a ruplo mi v ňom. Ani sa nedivím, na žiadnom gauči sa nedá spať tak dobre ako na posteli. Môj názor, s ktorým James nesúhlasí. To moje malé šidlo stále zaspáva na gauči.

Presunula som sa do kuchyne a uvidela Nicka pri sporáku, ako na panvici robí omeletu. Za tie roky pri mne sa ju naučil robiť naozaj perfektne. Usmiala som sa, lebo sa mi vynorila spomienka na našu prvú spoločnú noc. Teda, to ráno po nej, aj vtedy robil omeletu. Úsmev mi znova zmizol, keďže ma zabolelo to, čo sa stalo. Máme také krásne spomienky, toľko sme toho zažili a teraz musím riešiť neveru. A ja som dúfala, že po Michaelovi sa s ňou už nestretnem.

O zárubňu som sa opierala asi dve minúty a zo zadu sledovala Nicka, ako varí. Na sebe mal pyžamové nohavice a biele tričko s krátkym rukávom, cez ktoré bolo vidno jeho telo. Je rovnaké, ako pred rokmi. Silné, sexy, proste dokonalé. V našom dome máme totižto posilovňu, do ktorej Nick veľmi rád chodí. Sem-tam sa v nej objavím aj ja, ale to naozaj len niekedy.

Keď Nick vypínal sporák, konečne si ma všimol. "Dobré ráno," pozdravil sa mi. Chvíľu mi pozeral do očí, potom vybral tanier, na ktorý chcel dať tú omeletu.

"Dobré," odzdravila som bezvýrazne a sledovala som ho.

"Stojíš tu už dlho?" spýtal sa.

"Chvíľu," odpovedala som stroho.

"Dáš si aj ty?" ukázal na omeletu.

Pokrútila som hlavou. Nemala som chuť. Môj žalúdok bol stiahnutý.

"A kávu? Ani tú nechceš?"

"Tá by bodla," povedala som potichu a zamierila som ku kávovaru.

"Sadni si, ja ti ju urobím," povedal Nick a tiež zamieril ku kávovaru.

Nemala som náladu sa s ním naťahovať o káve a tak som si bez protestovania sadla. O chvíľu predo mňa môj manžel položil moje obľúbené škoricové latté. Zavrela som oči a slastne som vdýchla tú vôňu. "Vďaka," poďakovala som a napila som sa.

"Nemáš začo," odpovedal Nick a venoval mi polovičatý úsmev. Ten úsmev, ktorý som tak veľmi milovala.

Prestaň myslieť na takéto veci, prikázala som si v mysli. Len ťa to potom viac bolí.

"V noci som ťa prikryl," povedal popri jedení omelety. "A tiež som odložil večeru, aby sa zbytočne nepokazila, keď si si s ňou urobila toľko práce. Môžme si ju dať na obed."

Prevrátila som očami, no neodpovedala som, ani som naňho nepozrela. Čo čaká, že mu teraz skočím do náruče?

"Lucy," oslovil ma, keď som neodpovedala. "Aspoň sa na mňa pozri." I tak som sa nepozrela. "Lucy," oslovil ma znova. "Prosím, rozprávaj so mnou."

Zdvihla som pohľad. Povzdychla som si. "Čo čakáš, Nick? Že ti všetko odpustím len preto, lebo mi urobíš kávu, zakryješ ma a odložíš večeru do chladničky?"

"Nič nečakám. Len nechcem, aby si ma ignorovala."

"Ja ťa neignorujem a ani ťa ignorovať nebudem. Nemôžem, máme spolu deti. Aj keby som neviem ako chcela, nemôžem ťa ignorovať a ani inak ťa z môjho života vypustiť."

Na to mi už neodpovedal. Ani som sa mu nedivila. Dopila som kávu a postavila som sa. Šálku som položila do drezu a zamierila som von z miestnosti.

"Lucy," zastavil ma ešte pri dverách. Otočila som sa. "Milujem ťa," povedal.

Chvíľu som mlčala. Veriť mu či neveriť? Ak by to bola pravda, nepodviedol by ma. Ale ak by to nebola pravda, tak by sa so mnou už dávno rozišiel. A možno je so mnou len kvôli deťom. Ale nesnažil by sa so mnou udobriť. Lenže on sa nesnaží. Teda, snaží, ale nie slovami. Síce, Nick nikdy nebol typ človeka, ktorý by sa nejak vyznával so svojich citov. Robí to len niekedy. Ach bože, už sa pletiem vo vlastných myšlienkach.

Pozrela som mu do tých jeho prekrásnych modrých očí. Videla som v nich úprimnosť a lásku. Ale ľútosť tam nebola. A možno to bol dôvod, prečo som povedala len: "Ja viem."

Po raňajkách, ktoré som vlastne ani nejedla som sa obliekla a išla som k Michaelovi. Stále býval na tom istom mieste, no už bez rodičov. Tí sa presťahovali viac do centra mesta. My žijeme na pláži v Santa Monice. V podstate to nie je priamo v Los Angeles, ale dalo by sa to nazvať ako časť mesta.

Keď som prišla pred vilu Scott, bol skoro obed. Zaparkovala som na parkovisku vedľa auta Kat. Michaelovo auto som nikde nevidela, zrejme išiel do práce. Pracuje tak, ako Nick, vždy keď treba.

Vystúpila som z auta a počula detské hlasy a tak som nezvonila, ale prešla som rovno do záhrady. Tam som videla Jamesa, Alison a štvorročnú Emily Scottovú. Behali po záhrade. V altánku sedela Kat, ktorá sa rozprávala s Jenn. Keď si ma všimla, veselo na mňa zamávala.

"Ahojte," pozdravila som im s úsmevom.

"Ahooooj," odzdravila Jenn. Odkedy som sa rozišla s Michaelom, našli sme si k sebe cestu a sú z nás kamarátky.

"Vitaj," usmiala sa Kat. "No čo, aký bol večer."

Sadla som si medzi ne a len som pokrútila hlavou. "Katastrofa."

"Prečo? Čo sa stalo?" nechápala Kat.

Najprv som im to chcela povedať, ale potom som si to rozmyslela. Nebudem ich trápiť svojimi problémami, ešte sa to dostane do uší ľudí, ktorí by to nemali vedieť. Napríklad môj otec.

"Len sme sa pohádali," mykla som plecami. "Nič vážne. Čo deti, poslúchali?"

"Oni sú tak úžasní," rozplývala sa Jenn. "Ak budem mať raz deti aj ja, chcem, aby boli také, ako tvoje."

"Tak teraz som sa urazila," zasmiala sa Kat.

"A čo? Emily je príliš rozmaznávaná mojim bratom. Mala by si ho spacifikovať, ešte ti z dieťaťa vyrastie nejaké neschopné hlúpe trdlo."

"Emily nie je hlúpa. Ani nebude. A Michael ju rozmaznáva, lebo je to jeho malá dcérka. Ja som na ňu tvrdá."

Zahľadela som sa na deti a sledovala som ich. Práve, keď som na nich pozrela, James objal Emily a dal jej pusu na líce. "Tí dvaja sa raz vezmú," kývla som na nich.

"To by bolo super, boli by sme rodina," poznamenala Kat nadšene.

Veľmi som si ju obľúbila, je to úžasná žena a vždy mi dokáže pomôcť a poradiť. Naozaj som ju musela len spoznať. To isté sa týka aj Jenn. Som rada, že tie dve mám, aspoň z časti mi nahradzujú Carly, ktorá stále žije v New Yorku.