Problems with Husband(SK)

10. časť

Tadááááááá :D Už druhá časť, v ktorej sa Nick fyzicky nenachádza. Koľko myslíte, že ich ešte bude? :D Enjoy! Vaša Izzy :*

"Kto bol ten ujo?" pribehla ku mne Alison a zvedavo na mňa pozerala.

"Bol to môj starý kamarát zo školy," odpovedala som so sileným úsmevom.

"A mala si ho rada?" vyzvedala.

"Prečo sa pýtaš?" nechápala som.

Mykla plecami. "Tak pekne sa na teba pozeral."

Na to som nevedela odpovedať. "No vieš," začala som, ale nevedela som sa vykoktať. "Boli sme dobrí kamaráti."

"Aj ocko ho pozná?"

Ali, prestaň s tými otázkami, zaželala som si v duchu. "Áno, aj ocko ho pozná?"

"Áno, aj ocko ho pozná," prikývla som.

"A boli aj oni kamaráti?"

Povzdychla som si. "Ali, dosť otázok. Kde je tvoj brat?"

"Prastrýko Simon mu rozpráva príbehy o tom, ako ste ty, teta Carly a strýko Jared boli deti," okamžite odpovedala.

"A prečo nie si s nimi a tiež ho nepočúvaš?"

"Lebo minule si povedala, že nemáš rada, keď rozpráva, čo všetko ste vystrájali."

"Ali, choď za prastrýkom, dobre? A keď bude rozprávať niečo, čo sa ti bude zdať, že by sa mi nepáčilo, tak ho zastav, dobre?" navrhla som jej.

Nadšene prikývla. "Dobre, mami." Objala ma a utiekla za strýkom Simonom.

Sledovala som svoju dcéru, ako utekala za strýkom. Už teraz bola veľmi zvedavá, ani si neviem predstaviť, aká bude ako dospelá. Bude chcieť všetko vedieť a nielen o živote svojich blízkych. Ak nebude novinárka, tak potom neviem.

V nedeľu som išla do kaviarne Pri škole, presne tak ako som bola s Jakeom dohodnutá. Prekvapilo ma, že ma tam už čakal. Kabát som si prevesila cez stoličku a sadla som si oproti neho.

"Ahoj, Lucy," usmial sa na mňa prívetivo. "Objednal som ti obyčajné latté, viem, že ho máš rada."

Usmiala som sa. "Ďakujem, pekné že si pamätáš."

"Prekvapuje ma, že si nakoniec prišla," povedal.

"Nechápem prečo," odpovedala som. "Veď som povedala, že prídem."

"Ja viem, ale aj tak som si myslel, že si to rozmyslíš a ani by som sa ti nedivil," priznal.

"Mňa osobne prekvapuje skôr to, že si prišiel predo mnou."

"Prišiel som presne načas," vyhlásil hrdo.

"Gratulujem, konečne si sa to naučil," podpichla som ho. Keď sme spolu ešte chodili, stále chodil neskoro. Vždy a všade.

"To vieš, práca právnika ťa naučí," mykol plecami.

"Si právnik?" spýtala som sa prekvapene a napila som sa z kávy.

Prikývol. "Áno. A ak smiem povedať, tak aj celkom úspešný," zasmial sa.

"Tak sa ti darí?"

"Áno. Otec išiel do dôchodku, tak mi prenechal svoju právnickú kanceláriu a tým pádom aj všetkých jeho klientov. Väčšina z nich sú bohatí a vplyvní ľudia, ktorí právnikov potrebujú často."

"Čiže podsvetie," povedala som jednoducho.

"Aj tak sa to dá povedať," prikývol so šibalským úsmevom. "Ale mám na starosti aj rozvody. Tie sú moje obľúbené," priznal sa a z vrecka vytiahol svoju vizitku, ktorú mi povedal. "Ak náhodou budeš potrebovať moje služby, pokojne sa na mňa obráť. Či už to bude rozvod alebo niečo spoločné s trestným právom."