Unesená

5.Part

„Patrila Martinovmu detkovi.
Po jeho smrti sa do Vili nasťahoval jeho syn Lukáš."

Pokračovala veľmi potichu. Mala zlí pocit že ju počúvajú.

„Lukáš bol dobrí človek takisto aj jeho otec ale Lukáša zaslepila krása jednej ženy Mii.
Mia ho nemala rada chcela iba jeho majetok. Chcela iba jeho Vilu. Po narodení Martina Mia vykonala to čo zamýšľala. Otrávila ho. "

Ivet dorozprávala a ja som čakala viac. Z tohto som veľa nepochopila.
Vstala z trávy oprášila sa chytila ma za ruku a už sme išli na tretie poschodie. Netešila som sa tam ani trochu.

„A čo potom?" spýtala som sa.
„ Keď umrel Martinov otec zdedila jeho majetok a chcela zabiť aj svoje dieťa(Martina) ale to nedokázala. Vychovávala ho sama. Psychicky ho ničila. Urážala ho pred ostatnými,bila bola ako jeho macocha."

Povzdychla si.
Vošli sme na tretie poschodie a ľahli sme si do kúta.
Ivet sikla od bolesti. Bolelo ju brucho potom ako ju zbili.
Bolo mi jej veľmi lúto. Prečo ju vlastne zbili?

„Keď sa Martin dozvedel že mu mama zabila otca bol veľmi naštvaný. Zbláznil sa. Myslím si že kvôli jeho matke je taký ako teraz!"

S bolesťou mi dopovedala. A zaspala tak rýchlo že som si ani nevšimla kedy.

Prítomnosť
„Čo bola tá najhoršia vec ktorá sa tam stala?"
(Všetko samozrejme všetko)
„Je to ťažké ale myslím si že najhoršie bolo keď som videla čo Martin robí s úbohými telami žien"
Smutne som dodala.

Vila u Pána Vilma
Pred 10 rokmi

"Bum-Bum-Bum-Bum!!!"
Znova to isté ráno. Vstala som ale Ivet nebola nikde.

"Takže chcem aby mi Tovah urobila raňajky!!!" vykríkol Martin až ma trhlo.

Po rozdaní úloh som bežala dole. Všade som pozerala či niekde nie je Ivet.

Raňajky som nikdy nerobila. Ale videla som ako mi raňajky robili v detskom domove. Spravila som to na čo som sa zmohla. Hrianka s džemom a kávou.

Až po čase som si uvedomila že na prvom poschodí som nikdy nebola iba som prechádzala von na záhradu.

Bol tu hluk. Behalo tu veľa žien a každá robila inú robotu.
Doniesla som Martinovi do Kancelárie raňajky.
Všimla som si na nástenke bola fotka. Fotka ktorá mi vypichla oči.
Na fotke bol Martin s s s Ivet......

"Načo tak zazeráš!!!?????" zakričal na mňa Martin.

"Na-Na nič." zakoktala som.
"Tak vypadni!"

Už už som sa otočila ale zrazu som počula výstrel. Strhla som zo sebou. Martin vyletel z kancelárie.
V hlave mi išli myšlienky čo keď je to Ivet?

Vyšla som von. Na zemi ležala žena dobitá a okolo nej bolo asi 10 chlapov. Pluli na ňu,kričali na ňu všelijaké nadávky popri tom ju aj bili.
Bol to pohľad horší aký som za svoj krátky život videla.
Začali mi tiec slzy tá pani nebola Ivet. Boli to slzy štastia ale aj smútku. Ako môžu niečo také urobiť mladému dievčaťu? Ako môžu byť až také zvieratá?

Zo záhrady vybehla Ivet. Keď ma zazrela hneď sa rozbehla ku mne. Prišla a objala ma. Cez slzy som nevidela jej výraz. Utrela mi slzy a pevne ma objala.
"Prepáč že som odišla! Prepač. Nemusíš sa na to pozerať. Poď ideme hore."

Ahojte takže moj prvý príbeh!!!
Huhúúú!!! :)
Za prvé sa chcem veľmi ospravedlniť za chyby.
(Viem že ich tam je veľa)
Ďakujem za každé prečítanie a Like;)

Ešte by som chcela pododknúť keď opisujem na prvom poschodí bolo tam veľa žien nemyslim tým niečo perverzné :) Sú oblečené v starých šatách a upratujú,varia atď....

Ďakujem za čítanie!!!!