Unesená

12.Part

A čo teraz?
Hovoril som si sám pre seba.
Dovnútra sa nedostanem dveru sú zamknuté...

Dym bol všade. Nevidel som ani na svoje ruky. Zavolam hasičom? Ale tí kým prídu všetky budú mŕtve.

A zrazu som si všimol okno. Okno cez ktoré vyšiel Martin.

Vyzliekol som si kabát. Obmotal som si ho okolo ruku a rozbil ho.

Vnútri bolo všetko v plameňoch strácal som nádej že ju ešte niekedy uvidím.

Slzilimi oči. Cez dym som nič nevidel.
Počul som kašel. Išiel som za zvukom.
V kúte boli priviazané všetky ženy. Ale nevidel som tam ju.

P.O.V TOVAH
Keď Martin utiekol z domu hodil za sebou zapaľovač. Zavrel okno. Začali sme sa hneď dusiť. Nenachádzala som žiadnu nádej.

Priviazal nás do rôznych kútov. Prvý kút bol už v plameňoch. Počuvať ako kričial od bolesti bolo nieco hrozné.
Další kút..

Prestala som dýchať a už si nepätám nič.

P.O.V Harry
O 20 min. Prišli hasiči. Rýchlo som odišiel s autom. Nechcel som mať s tým nič spoločné.

Dievčatá ktoré ešte žili som vybral von. Postarajú sa o ne. Vybral som všetky okrem Tovah. Ju som si zobral zo sebou. Vyzerala hrozne..
-----------------------------------------------------
V kúte som ju nenašiel hľadal som ďalej bola odpadnutá.

Rýchlo som ju odtial dostal. Postupne som vybral aj ostatné.

Našiel som ich iba 18. Bol to veľmi malý počet. Keď so spomeniem že v tom dome ich bolo asi 70.

Tovah som dal do auta . Zavolal som hasičov a odišiel som.

---------------------......................-------------------
Vošiel som do chaty položil som ju na posteľ. Nemal som tušenie čo mam robiť.

"Ano,Hej Klára! No tak musiš mi pomôct sám sa o ňu nepostarám! Fajn. Ďakujem."

A už som iba čakal.

------------------------------------------------
"Ty si taký idiot!"
Vošla do chaty dievča s ryšavými vlasmi. Pehatá tvár. Vždy ju zato šikonavali. Ale počase s tým prestali.
Mala štíhlu postavu skôr atletickú. Obliekala sa skôr do voľných vecí.

"Ano,ano ja viem." karhal sa sám Harry.

"Hovorila som ti že ma do tvojho problému s otcom nezaťahuj! Koľko krát som ťa o to prosila?"

Čakala na odpoveď.

"Veľakrát."

Bolo ticho. Pozerala naňho s očami viny ale aj lútosti.

"Pozri Klára ja viem nemáš rada keď ťa žiadam o pomoc ale ty si jediná ktorá jej vie pomôcť."

P.O.V TOVAH
Zobudila som sa na veľkú bolesť hlavy.
Čo sa to deje?
Nepoznala som miestnosť. Bola to chata a bolo vidno že sa o ňu nikto nestará.

Počula som hlasy. Jeden bol hlas dievčata a ten druhý zom dobre poznala. Ten druhý hlas bol Harryho. Harryho?
Vsatala som z postele a načuvala som .

"Už mi daj pokoj!"
"Ďakujem Klára. Ale čo teraz? Prosím len toto mi povedz."

"Ach. Brat môj ja neviem. Keď sa zobudí pošlii ju domov."

Už som nepočula nič. Iba zabuchnutie dvermi.
Ľahla som si na posteľ a čakala som kedy ma nebude bolieť hlava.
Potom hneď odídem.........