Unesená

7.Part

Prítomnosť
"Čo ti spravil najhoršie?"
Pozerala som ako puk. Všetko čo spravil bolo hrozné..

"Asi bol pre mňa najväčší šok keď ma prvýkrát zbil ako psa."

Vila u Pána Vilma
15 rokov ide to rýchlo.... Pomyslela som si keď som s Ivet sadila kvety.

Na treťom poschodí pribudlo aj ubudlo dosť veľa žien.
Stále som sa bála i Ivet. Čo keď ďaľšia bude ona?
Čo keď si na smrť Martim vyberá podľa abecedy ?(blbosť ja viem ale nevadi :))

Nechcela som o tom premýšlať. S Ivet dom bola menej a menej. Martin povedal že keď už mam 15 budem robiť ťažšie a podradnejšie práce.
Takže som upratovala a varila. Bola som ako jeho sluha ktorý stále musí prať jeho veci ale najhoršie bolo keď som musela pozerať ako zabíjajú iné ženy. Raz som dokonca musela aj poupratať po ich neporiadku. Ale mala som toho ešte viac čo upratovať keď som sa do mláčky krvy pogrcala....

V noci sme sa s Ivet rozprávali o všeličom. Nikdy nepripistila aby sme rozoberali ju a jej život s Martinom. Akceptovala som to ale chcela som vedieť viac....

Bum-Tresk-Bum-Tresk

Ráno ako každé. Po rozdaní úloh sme sa všetky rozdelili....

"Chcem špagety rozumela si mladá!!!??" skríkol po mne Martin ako po psovi.

Prikývla som.

Z dverí vyleteli jeho kumpáni a vláčili za sebou jedno dievča. Mala čierne dlhé vlasý ale tvár so jej nevidela mala na sebe čiernu kuklu.

Dievča hodili na zem. Martin k nej pribehol a začal sa hnusne smiať. Nenávidela som ten smiech.

Rozprával sa s so svojimi kumpánmi.
Jeden odišiel a doniesol stoličku a povraz. Jedným očkom som ich sledovala ale druhým som radšej pozerala na špagety aby som to tu nespálila.

Z dievčenskej hlavy stiahli kuklu....
To dievča mi bolo povedomé ale nevedela som ju nikde zaradiť.

Po jej tvári stekala krv a okolo úst a oči mala modré až zelené...

V zápätí som vedela kto to je. Liah. Moja "kamarátka" z detského domova.
Musím ale priznať že ona bola ku mne najmilšia zo všetkých dievčat.

Martin ju začal pred nami fackať a nadávať.
Od rána mal zlú náladu tak si ju vybije na nejakej chuderke???

Keď ju začal oblievať vodou a plátiť ešte viac ostalo mi zle.
Bolo mi jej ľúto a to ma šikanovala.

Kašlala som na špagety a rozbehla som sa pred Liah...

"Stači!!!! Dosť! Je to hrozné nedaá sa pri žiť!!!"

Neviem orečo práve toto som naňho nakričala ale ani som sa nenazdala a už som ležala ma zemi. Cítila som len silné kopance do brucha a do tváre. A zrazu som nevidela nič. Iba tmu. Cítila som ale všetko. Počula som všetko. Počula som Ivet ako kričala aby ma nechali. Počula som výstrel a potom Martinov smiech. Zacítila som pach zpáleniny a vedela som že som to ja......