Unesená

15.Part

Celú cestu v aute bolo ticho. Bolo to až k nevydžaniu.

Na recepcii sa Harry rozprával so sestričkou. Prišiel ku mne
"Maj sa dobre. Nikdy ny som ti neublížil. Dúfam že to vieš. Keby niečo vieš kde ma najdeš."

Dal mi pusu na lico a odišiel. Chcela som niečo povedať ale on už bol vonku.

Chcela som ísť za ním ale sestrička ma zastavila.
"Slečna tadiaľto. Ukážem vám vašu izbu."

Nasledovala som ju.

Izba 38.

Vošla som. Biele steny a tri rovnaké postele. Izba bola prázdna.

"Za chvíľku príde doktorka a urobí Vám kontrolu." usmiala sa a odišla.

Sadla som si na posteľ a rozmýšlaľa.
Prečo ma Harry zachránil? Prečo ma nenechal zomrieť?

Klop,klop...

"Môžem vstúpiť?"

"Ehm ano."

"Dobrý deň." milo ku mne prikročila mladá doktorka. Podali sme si ruky.

"Ja som Eva Milkovič."
"Ja. Tovah."
"Teši ma. Sestrička mi povedala že vám mám urobiť kontrolu."

Prišla ku mne s fonendoskopom.
Zatvárila sa divne.
"Čo sa vám vlastne stalo."
Mala som teraz rozprávať?
"Viete ja neviem ani prečo som tu."

"Uklúdnite sa. Iba vás skontrolujem či nemáte niečo zlomené. "

Po dlhom vyšetrovaní som sa mohla vyspať. Na druhý deň mu donesú výsledky krvy.

Prišla som na izbu. Lahla som si na jednu z postelí a oddychovala som.

"Slečna! Vstávajte! Rýchlo!"
"Čo sa stalo?"
"Rýchlo poďte!"

Chytila ma za ruku a utekala somnou na operačnú sálu.

Nevládala som behať všetko sa mi točilo a pichalo ma rebro.

"Slečna musíme vás operovať."
Začala milo doktorka.
"A prečo čo mi je?"
"Viete ťažko sa to vysvetluje. Máte
submasívnu pľúcnu embóliu."

Pozerala som na ňu ako puk.
"Prosím a to čo znamená?"

"Vzniká pri upchatí menšej pľúcnej tepny a zapríčiňuje bolesti v hrudníku.Pľúcne tkanivo, ktoré je nedostatočne prekrvené sa môže infikovať a následne vzniká zápal pľúc."

Stále som bola mimo.
"Ehm no."
"A ešte máte zlomené rebro. Nie je až tak aby vám poškodilo pľúca alebo srdce ale treba operovať. A kedže máte zápal pľúc bude to komplikované. Ste celá dobitá. Nikto vám robí zle? Mne to môžte povedať."

Naliehala. Bola taká úprimná. Aspoň na mňa tak pôsobila.
Nevedela som či je ten správny čas. Ale predsta Martin mi zlomil rebro a ešte mám aj niečo s krvou. Nenechám mu to len tak prejsť. Je čas aby sa to všetci dozvedeli.

-----------------------------
Prešlo pár dní.

Sú to dva dni po operácii.
Beriem nejaké tabletky na zápaľ pľúc.
Pár krát som skolabovala. Doktorka mi povedala že to je z nízkeho tlaku. Dozvedela som sa že keby som neprišla skôr mohlo mi zlyhať srdce. Toľko chorôb naraz.

Doktorka hneď volala políciu keď sa to dozvedela. Zatiaľ jo nenašli.

"Dobrý Tovah."
"Dobrý."
"Už vám je lepšie?"
"Ano už áno ďakujem."
"Za 2 dni vás možno prepustíme keď nenastanú komplikácie."
--------------------
Harry ma ani raz neprišiel pozrieť. Myslela som si že za mnou príde.
Klop,klop...

"Ďalej."
"Dobrý večer priniesla som vám polievku."

Sestrička z ryšavými vlasmi. Ten hlas od niekaľ poznám.

Keď ma zbadala začala sa smiať.

"Takže to ste vy. Už sa máte v poriadku?"

"Dá sa." usmiala som sa.
"Ty si ma nepamatáš?"
Zakrútila som hlavou.
"Keď si ležala u Harryho ja som ťa vyšetrovala. Som jeho sestra. "

Celú noc mi rozprávala o detstve a otcovi aj o Martinovi dokonca aj o Ivet. Poznala aj ju. Keď som zistila že Harryho a Klárin otec je nevlastný brat Martina skoro som odpadla...

"Tak já už pôjdem. Maj sa dobre. Dobrú noc."
"Aj ty. Dobrú."
Objala ma a odišla.

Celú noc som rozmýšlala nad Harrym. Prečo nie je aj on zlý? Možno on s tým nesúhlasil ako Klára. Tak prečo neodišiel?
Na tieto otázky zistím odpoveď.......