Malé príbehy s veľkými emóciami

Boh

Noc. Nikde živej duše. Starká šla popri ceste domov. Vracala sa z bohoslužby ako každý večer. Najbližší kostol s cintorínom bol až za riekou medzi lesmi. Starká sa každý večer vracala peši domov so slzami v očiach. Na cintoríne poctivo zapaľovala sviečku svojmu zosnulému manželovi. Všetky peniaze šetrila na svoj pohreb. Aby ju pochovali vedľa manžela. Okrem svojej viery nemala nič. Nikdy nezhrešila a vždy odpúšťala s nádejou, že jedného dňa sa dostane k bohu.

Medzitým sa jedna z mnoha mladistvých partií opíjali a zabávali v mestskom klube. Hudba sa ozývala a rušila už spiacich obyvateľov. Chlapci sa medzi sebou spustili do bitky. Ochrankári ich v podguráženom stave odmietli znovu pustiť do baru. S nepeknými poznámkami si sadli do auta, i keď boli opitý. No nebol tam nik, koho by to zaujímalo.

Starká uvidela uprostred cesty zatúlaného psa. „Odíď z tej cestu, úbožiatko! Zrazí ťa auto... Poď ku mne!" Pes bol vyľakaný, ani sa nepohol. Starká sa poobzerala po ceste. Nikde nič. Podišla ku psíkovi, ktorý však okamžite zutekal do lesa. Starká nestihla ani brvou pohnúť a tu sa zrazu vyrútilo auto so zákruty nadmernou rýchlosťou. Nestihla by. Vozidlo ju zrazilo. Mladíci zastavili a v mžiku vytriezveli. Rozhodli sa úbohé telo starkej hodiť do vody. Nikto z nich nechcel zavolať záchranku, pretože vedeli, že by sa dostali do väzenia. Takto na to nik nepríde...

*Poučenie?