Malé príbehy s veľkými emóciami

Hladný kráľ

V dávnych časoch, keď sa upaľovali čarodejnice mešťanmi, bol ako sa patrí prenádherný hrad. V ňom žil chamtivý a bezcitný kráľ. Nik ho nemal rád, ľud mu priam smrť prial. Jedného dňa si zobral za ženu jednu princeznú. Porodila mu dievčatko. Ale kráľ chcel syna. Bol tak zlý, že od svojej zlosti ženu dal popraviť, aj keď za to nemohla. Za tento čin ho zosadili z trónu, lebo sa mešťania vzbúrili. Kráľ si myslel, že mohol všetko.

Už nebol kráľom, ale bezdomovcom a žobrákom. Odvtedy sedával každý boží deň na drevenej lavičke pod malou čerešňou pri kostole. Ľudia po ňom pľuli a vysmievali sa mu. Až vtedy pochopil, že to bol on, ktorý sa tak vysmieval. Začal chodiť do kostola a vždy sa iba modlil o odpustenie. Takto prešli 3 roky. Boli Vianoce a všetci sa radovali a spoločne oslavovali doma v teple, zatiaľ čo kráľ mrzol v roztrhanom oblečení a smrdel. Bol veľmi hladný. Hladný ako nikdy. Už nevedel čo urobiť a tak jedlo ukradol. Už-už sa chcel zahryznúť do jedla, no za stromom započul kňučanie od bolesti. Nazrel tam a uvidel psíka, ako schúlený leží a trasie sa od zimy. Bol na kosť vychudnutý. Kráľ ho zobral do náručia a hladil ho do vtedy, kým sa neupokojil. Pes sa síce upokojil a nebolo mu už zima, bol hladný. Hladný ako kráľ. Kráľ neváhal a jedlo rozdelil na dve časti. Odvtedy boli najlepšími kamarátmi. Už im nevadilo, že sú na bez domova, pretože boli spolu. Obaja dostali druhú šancu od života. Všetko robili spolu. Spolu jedli a spali. No časom pes zostarol a napokon zomrel. Kráľ bol smutný, akoby stratil kus duše. Rozhodol sa psa pochovať. Vydal sa ku kostolu. No farár bezcitne odmietol – „Za žiadnych okolností nebudeme pochovávať psa! Ste blázon!"

no kráľ prosil, nepomohlo –„Psy sú len obyčajná zver. A v našom živote sú nepotrebné. Ich život nemá takú cenu ako ten náš..." zahlásil farár tvrdo. Kráľ sa nazlostil a farára zavraždil. Jeho telo hodil do vody so slovami – „Také odporné stvorenia ako ty nemajú právo žiť tento život!"

Svojho psa pochoval pod čerešňu, pokľakol a začal sa modliť – „Radšej budem hladovať po jedle, než po láske. Viem, že som bol v živote zlý a hrubý, no keď si prišiel ty, dal si mi šancu, druhú šancu. Nevadilo ti, že som smrdel a nemal nič..."

Kráľ naďalej spával na lavičke pod malou čerešňou a každú noc rozprával príbehy a zapaľoval sviečky svojmu psíkovi. Jedného dňa sa kráľ zobudil a tam kde bola malá čerešnička bola obrovská a mohutná čerešňa. Prvý krát mala čerešne, a koľko! Kráľ sa z toho najedol a stále mal dosť, až tak, že to začal predávať. Ľuďom to tak chutilo, že od neho kupovali stále viac a viac. Neskôr zbohatol a kúpil si dom. Ale hovorí sa, že duch psíka stále chodí okolo čerešne a čaká na svojho pána...