Bola jedna mladá, fakt mladá žienka. Bola krásna a sebavedomá - všetko čo mladá, nezadaná žena potrebuje, možno niečoho mala nadmerne. Ale bolo tu niečo, čo jej chýbalo. Ako malej jej zistili chorobu, kvôli ktorej bude neplodná. Preto vedela, že nemá cenu začínať si s rovnako mladými chlapcami - každý jeden by si raz chcel založiť rodinu. Jedného dňa si našla asi o 30 rokov staršieho muža. Ten už mal za sebou rodinu, manželky a aj vplyvnú prácu. Vzali sa. Bolo na nej vidno, že to ešte nie je stále ono. Prišiel takto jedno ráno k nej a povedal, že by si rád dieťa adoptoval. Žene svitla iskrička šťastia. Keď muž prišiel z práce, už radostne čakala pri dverách. Vzali si to najmladšie - malo len sotva pár týždňov! Bod zlomu nastal v deň, keď žene oznámili, že choroba zmizla. Dieťa malo už do 10 rokov. Žena nezaváhala a v tú noc si vzala všetky veci a nezanechala po sebe ani len omrvinku. Iba list, v ktorom napísala, že už podala žiadosť o rozvod a nemá ju hľadať . Muž bol smutný, no nie prekvapený. Bol realista a vedel, že nemá šancu o ňu bojovať. O dieťa sa bude musieť starať sám. A tak sa stalo - našla si lepšieho, vzali sa a do roka mala dieťa. No nebolo jej terajšieho muža. Bolo cudzie. Muž od nej odišiel a ona zostala sama. Veľmi ochudobnela a nezvládala to, nervovo sa zrútila. Dostala infarkt a nemal kto zavolať záchranku. Zomrela. O pár hodín neskôr istá okoloidúca pani započula detský plač. Dvere boli pootvorené. Zavolala sociálnu službu a dieťa, ktoré malo len pár týždňov skončilo v detskom domove...
********************************************************************************************
Chcem celá nadšená poďakovať za hlasovanie, komentáre, teda kritiku - či už príjemnú alebo nepríjemnú, chcem ju počuť! :) Rada by som vás týmto chcela pobádať na vaše reakcie!
VOUS LISEZ
Malé príbehy s veľkými emóciami
NouvellesAsi skoro všetci si predstavíme pod pojmom "rozprávky" krásnu princeznú, do ktorej sa zamiloval princ a žili spolu šťastne až naveky... A bla, bla, bla. No tieto kričia od bolesti.
