I want to be pretty!

Nákupy

Počula som klopanie na dvere.

"Choď preč ja ešte spím!" zakričala som z podperiny. Dvere sa otvorili a dnu niekto vošiel.

"No tak vstávaj! Je pol druhej!" povedala Ebba.

"Mne sa nechce!"

"No táák. Poď pomôžeš mi nakúpiť." sadla si ku mne na postel a pohladila ma po ruke.

"Mhhh."

"Vstávaj máš desať minút!"
Vyšla z izby.

Nemotorne som vstala z postele. S úmyslom urobiť zo seba človeka.

Chcem spať! Včera večer som nemohla vôbec zaspať. A keď som už konečne zaspala bolo päť ráno. Čiže z toho plinie nech mi dnes dá každý pokoj!
Presunula som sa do kúpelne. Opláchla si tvár, umyla zuby, konečne som sa pozrela na seba do zrkadla.
Môj odraz doslova vravela o minulej noci. Veľké kruhy pod uplakanými očami a strapaté vlasy. Zobrala som z poličky korektor,make-up a balzam na pery. Aby som aspoň trochu vyzerala ako človek. Ani neviem ako sa mi podarilo zakriť kruhy pod očami.
Rozčesala som si vlasy a pobrala sa do šatníka.
Vytiahla som si čierne legíni, biele tričko s krátkym rukávom ktoré mi je do pol stehien. Nato som si dala čiernu koženú bundu a obula si biela členkové Converse.

Zišla som dole kde na mňa už čakala Ebba.

"Ideme?"

"Mhhh."

Nastúpili sme do auta a šli sme neviem kam.

"Kde je oco?"

"Už je v práci."

"Aha."

Ďalej som sa celou cestou pozerala len z okna.
Všetko tu bolo tak pekné. V dialke bolo vidno kopce a stromy. Bolo to veľmi priemni a ukludňujúci pohľad. V Austrálii by ste to nikde nevideli. Listi už pomaly chytali odtiene oranžovej,hnedej,červenej. Pomaly sa blížila jeseň.

Zastavili sme pred niakim nákupákom.

"Akú si mala noc?"

"Vpohode."

"Vážne? Vyzeráš dosť nevyspäto."

"To asi ten časoví posun." jasné časoví posun! Aspoň že sa mám na čo vyhovoriť.
Prvý obchod do ktorého sme vošli bol potraviny. Zobrala som vozík a tlačila ho pred sebou. Ebba mi dala do rúk nákupný zoznam, aby som ho čítala. Bol dosť dlhý čiže to vyzerá na dosť dlhý a hlavne únavný nákup.

"Choď prosím zobrať ešte toaleťák."

"Ok" vozík som nechala pri Ebbe a pobrala sa hladať toaleťák.
Konečne som ho našla. Zobrala som prvý ktorý som videla a šla za Ebbou.
V tom do mňa niečo vrazilo. Odhodilo ma na zem. Super! Vyrazilo mi dych. Ledva som sa nadýchla a už som spustila.
"Kurva nevieš dávať pozor?" vyšlo zo mňa chraplavo.

"Prepáč nedával som pozor je mi to ľúto." pribehol ku mne niaki chlapec a začal mi pomáhať zo stávaním.
Keď som sa na neho pozrela bolo na ňom vidnou že mu to je ľúto.

"Nechaj tak." povedala som a odmietla jeho pomocnú ruku.

"Vážne ma to mrzí."

"Vpohode." prečo som k nemu milá?! Veď ma skoro zabil! Škoda že iba skoro!
Vypadni! Vypadni z mojej hlavy!

"Nič ti nie je?"

"Nie." zdvihla som zo zeme toaleťák a šla za Ebbou.

"Inak ja som Cameron."

"A ja svoje meno nikomu nedávam." odpovedal som so smiechom a pobrala sa už vážne za Ebbou. Mal jediné šťastie že bol pekný. Inak by som ho na mieste zabila toaleťákom!

"Mamé všetko?"

"Áno"

"Ideme domov?"

"Nie, dnes máme pred sebou ešte veľa"

"Nie.." porazí ma!