Poznáte ten úžasný pocit keď oslavujete svoje 14 narodeniny v psychiatrickej liečebni SAMA?
Ja hej.
Ležím na posteli V psychiatrickej liečebni. Všetky dni sú tu také isté. Nudné. Bezduché.
Vstanete, najprv raňajky potom lieky, idete k psychologičke, na obed potom na izbu. Zase idete na večeru a nazad na izbu. Už mesiac. Už ma to tu nebaví. Ako keby môj život predtým bol lepší. Namyslený spolužiaci.
Snobská škola.
Sprostá matka.
Všetko nahovno.Zavreli ma sem kvôli totálnej blbosti. Že sebapoškodzovanie.
Našťastie by ma už mali pustiť. Dúfam že to bude čo najskôr. Nemôžem tu mať nič. Keby mi dali aspoň môj mobil tak by som to ešte ako tak vydržala. Ale to sa nedá, byť pod stálym dozorom.
Bola som tu sama. Nie že by som sa predtím s niekým bavila. Ale to to bola úplne iná samota. Vždy keď som mala pri sebe mobil A slúchadká nebola som sama. Mala som hudbu, ktorá ma robila šťastnou. Ale teraz každý deň len tak sedím a pozerám do blba.
Áno V takzvanej spoločenskej miestnosti mám rádio, ale púšťajú tam tak pesničky po ktorých máte vážne chuť zabiť sa. Ale nie oni to volajú upokojujúca hudba. Nečudujem sa keď sa im tu už zabilo toľko ľudí.No a takto začína môj príbeh. A ako začína ten váš??
Nikdy som nemala úžasný život tak ako ostatné.
Moja matka ma nenávidela od začiatku. Nenávidela ma hneď ako som sa narodila.
Nebola som pre ňu dosť dobrá.
Dosť pekná.
Ani niesom.
Nikdy som nebola pekná. Nikdy som sa necítila dosť pekná.Opustila mňa aj otca keď som mala 14.
Hneď ako ma prepustili z liečebne, otec podal žiadosť o rozvod.
Po rozvode som ostala u otca.
Ešte asi rok pred rozvodom si našiel priaťelku.Vravela že mamu miloval. Ale city sa menia.
Nikdy som mu to nebrala za zlé.
Skôr som bola šťastná.
Nikdy to nebola moja pravá matka, no správala sa tak.
Nemohla mať deti. Bola úžasný človek. Vždy sa usmievala, správala sa milo.Môj otec nechal mojej pravej matke firmu ktorú vlastnil, ktorú sme vlastnili
Zobral svoj a môj podiel a odišiel.
Nechal jej všetko.Ale aj tak mi znepriemňovala život.
Ona mi ho ničila.
Chcela aby som bola ako tie malé namyslené dievčatká, aké mali jej kamarátky.
No ja som bola iná.
Otec vraví že som výnimočná.
Hneď po rozvode, sme sa všetci traja presťahovali do Kanady.
Ja som začala na YOUTUBE natáčať videá.
Vravela som o svojich problémoch.
Snažila sa ľudom pomocť.
Nechcela som aby niekto skončil tak ako ja v liečebni.
No ja sama som stále potrebovala pomoc.
A našla som ju.
Našla som jeho.
Všetko sa zmenilo v jeden deň keď som stretla toho najlepšieho, najmilšieho , najúprimnejšieho človeka na svete.
On ma zmenil.
On.
On zmenil všetko.
Zmenil môj život.
Zmenil môj postoj k samej sebe.
Naučil ma milovať samú seba.
A preto ho budem milovať do konca môjho života.
Nikdy ho neprestanem milovať.
Ani keby sa dialo čokoľvek.
A preto mu patrí obrovské ĎAKUJEM.
YOU ARE READING
I want to be pretty!
RandomPäsťe som zovrela ešte silnejšie. "Nie! Nie! Odíď! Odíď z môjho života!" NIE! A TY TO DOBRE VIEŠ! JA SA LEN TAK NEVZDÁM!!!! JA NIE! Slzám som dala voľný priebeh. Nevládzem už nie! Už nemôžem! Tak to urob! UROB TO! Neboj sa! Urob to! UROB! "Čo odomňa...