I want to be pretty!

Sen? Spomienky?

"Elizabeth!"

Krik! Všade okolo mňa je tma!

"Elizabeth, kurva s tebou!"

Čo sa deje?
Kde som?
Všade je tma...

Prečo?!!!!

"Neser ma! Ty malá potvora! Kde kurva si?!"

"ELIZABETH! IHNEĎ POĎ SEM!"

"Nehraj sa so mnou ti malý, hnusný , škaredý škriatok! Ty potvora hnusná! Ihneď sa mi ukáž!"

V tom ma niečo potiahlo za vlasy.

"Nie! Prečo to robíš? Auuu! To bolí." smrkla som. Niečo ma stále tahalo za vlasy.
"Nie! Prosím! Nie! Prečo?! Prečo mi to robíš?!"
"Preto že chcem aby si bola dokonalá! Preto že niesi pekná! Ty malá potvora!"
Ozýval sa hlas z tmy.
°°°°°°°

"El? El! Neboj sa! No tak zobuď sa El!"

Niekto kričal moje meno. Stále bola okolo mňa tma,nevedela som čo sa deje. Bála som sa, tak veľmi. Niekto stále kričal moje meno. Ten hlas bol stále bližšie. Ozýval sa mi v hlave. Stále dookola. Myslela som že mi hlava exploduje! Nevedela som čo mám robiť! Cítila som ako sa mi derú slzy na povrch, no oči som mala stále zatvorené! Bála som sa že sa to vráti. Ten sen. Že zase v ňom bude. Zase to prežijem!

"El. No tak už je dobre....." utišoval ma niaki hlas. Oči som stále nevedela otvoriť. Bolo to, ako by my niekto zvieral viečka a nechcel ich pustiť. S obrovskou bolesťou som otvorila oči.

°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°

"Dobré ráno." vyšlo zo mňa zachrípnutím hlasom, ráno, keď som prišla do kuchyne.

"Dobré." odpovedal mi otec.
"Vyspala si sa, aspoň trochu?"

"Mhh..."

"Čo sa ti snívalo? Nevedeli sme ťa zobudiť." pozrel na mňa starostlivím pohľadom.

"Nič podstatné, len niaka nočná mora. Už si ju ani poriadne nepamätám." no tak to určite! Pamätám si ju až príliš dobre! Pretože som ju zažila.
Krásne časy......ani si nevieš predstaviť ako mi to chýba!

Flashback......
Bolo mi asi 10 alebo 11. Mala som ísť s mojou mamou na niaku veľmi dôležitú večer. Slavnostnú večer. Kde bude plno nóbl ľudí. Nenávidím takéto akcie! Skrila som sa jej. Nechcela som ísť. Nie bez ocka. Pretože môj ocko, bol práve v Dallase na niakej dôležitej porade. A ja dom trčala s matkou v L.A. !
Chcela ma navlieknuť do šiať. No ja som sa jej vzoprela a skrila sa.

A práve to som robiť nemala!
Začala na hladať. Kričala. Nadávala. Bola hrozne rozzúrená. Bola ako býk, pred ktorým návate červenou vlajkou.

End...

"Elizabeth?? Vnímaš?!" zamával mi pred tvárou otec.

"Č..čo si sa pýtal?" konečne som sa dostala nazad do reality.

"Prečo si včera nebola v škoke?!" spýtal sa ma s naštvaním hlasom.

"Bola." veď hej...aj keď...
Klameš svojho tatka?! Ale no tak Elizabeth! To sa nerobí!!

"Volala mi zástupkyňa riadiťela. Že ťa hladala! A nenašla! Tak som jej povedel že ti bolo zle. Tak ty mi teraz láskovo povedz pravdu!"

"Veď ja ti ju vravím! Bola som v škole.....prvé dve hodiny!"

"A kde si bola potom?! Do šiestej večer?!"

"V parku. Blízko pri škole."
Bola si sa vyplakať?? Spýtala sa ma posmešným hlasom.

"Vieš ako sme sa o teba báli?! Vôbec si nám nedvíhala telefón!"

"Už to neurobím.....sľubujem!" zamrmlala som.

"Dnes ťa do školy odveziem ja. A Ebba o 14:00 príde po teba. Skončil som!"

Len som vydýchla a šla do auta. Nemá cenu sa s ním hádať! Aj tak bude teraz na mňa dávať pozor, ako na niake šťeňa!

Zobrala som si tašku a postavila sa k autu, kde som čakala na otca. V tom sa otvoril dvere na susednom dome. Vyšla z nich niaka baba, mohla mať tak 11-12 rokou, a chalan mne veľmi známi....

📌📌📌📌📌📌

Ďakuje za úžasné komenty k minulej časti😍😍😍😍😊😊😊🎆🎆.

Je mi veľmo ľúto že časť je neskoro!😥😥😲😲
Mala som toho veľa v škole...🏫

Chcela by som sa spýtať...ďalšiu časť chcem urobiť zo Shawnovho pohľadu... Yes OR No??😋😚 bola by som rada ak by ste vyjadrili svoj názor v komentoch alebo správach☺😊🎆💋
Thanks😚

A tak isto, ak sa vám časť páčlila alebo nie, budem rada ak svoje názory vyjadrite. 💜💜 či už v správach alebo komentoch🎆🎆📌