brown haired boy [Slovenský preklad]

dvadsaťdva.

"...so please don't, please don't, please don't- there's no need to complicate cause our time is short, this oh, this oh, this is all baby. i'm yours...zah."

dohrala som a otvorila oči, keď som počula tlieskanie. okamžite som premiestnila svoj zrak na môjho uja za pultom, cez ktorý sa nakláňal, a povzbudzoval ma viac ako ktokoľvek v tejto miestnosti. 

"to je moja neterka!" kričal, pískal dvoma prstami, kvôli čomu som sa smiala a blúdila pohľadom po pár nových zákazníkoch v rušnej reštaurácii. 

a potom môj zrak padol na milesa.

"bola si skvelá," povedal, keď za mnou vyšiel hore na pódium, zatiaľ čo ľudia sa vrátili späť ku svojim záležitostiam. miles mi ponúkol nemotorný úsmev, keď som zoskočila zo stoličky, dalo mi vážne zabrať aby som ho na mieste neobjala. chytil ma za zápästie keď som ho ignorovala, baliac si svoju gitaru, "georgie, povedala si, že som nič nepokazil, ale vyhýbaš sa mi vždy, keď máme príležitosť byť spolu? povedz mi čo som urobil, pretože práve teraz si zranená a ja ti nechcem ublížiť..." zastavil sa, keď uvedomenie zasiahlo jeho črty tváre, "stalo sa niečo potom čo-"

čo si sa pokúsil o samovraždu.

podľa všetkého, miles zabudol na úplne všetko čo sa po tom incidente s vlakom stalo. nepamätal si náš bozk, nepamätal si to, ako som sa kvôli nemu cítila, keď ma oslovil delilah. 

"to je ten problém, nemôžeš to napraviť, pretože si ani nič neurobil, miles! prečo to kurva nechápeš?"