brown haired boy [Slovenský preklad]

osemnásť.

povzdychla som si, premýšľajúc o tom, čo povedať. nikdy som v podstate nemusela rozmýšľať o slovách keď som bola s milesom, bolo to nejakým spôsobom prirodzené, ale počas takýchto dní - alebo nocí, keď sme boli blízko koľají, bolo to iné. toto bola iná časť milesa, "som jedináčik a hudbu milujem viac ako život-"

chcela som si dať facku keď miles spravil grimasu, uvedomujúc si, že moje slová rozhodne nezlepšovali situáciu, "prepáč."

miles pokrútil hlavou, pozerajúc sa hore, "je to v pohode... ako sa voláš celým menom?" opýtal sa, nadýchol sa a potom vydýchol, vyzeralo to ako keby mu dýchanie dávalo naozaj zabrať.

"georgia daphne lewis."

z jeho hlasu bolo počuť úsmev, "daphne, to je pekné."

začala som mykať plecami, predtým než som si uvedomila, že na mne stále leží, "ako sa voláš ty?"

"miles mickey teller," miles sa na mňa hravo pozrel, jeho hlava sa šmykla z môjho pleca, pretože som sa začala smiať, "hej. nesmej sa, vybral to môj brat."

vydal zo seba chichot, bolo v jeho očiach stále vidieť slzy, ale skrývali sa za mihalnicami.  pokrútila som hlavou, privrela som oči a usmiala sa, "je to roztomilé."

"ty si roztomilá," povedal takmer nezrozumiteľne, bez rozmýšľania, keby sa mu neleskli oči od alkoholu, pomyslela by som si, že to myslí naozaj.

"iba keď si opitý," chytila som svoju gitaru a postavila sa, naťahujúc k nemu ruku, "poď."

"kam ideme?"

prevrátila som očami, chytila ho za ruku a prudko ho potiahla, "dnes ťa tu samého nenechám, môžeš zostať so mnou."

"prečo?"

"pretože si sa pokúsil skočiť pod vlak, čo do pekla myslíš tým tvojím 'prečo'?"

natiahol sa po svoju cestovnú tašku, otvárajúc ju. vybral si ďalšie pivo z jeho nekonečnej zásoby. 

"miles, mal si dosť."

vytrhla som mu plechovku z ruky, vyliala ju na mŕtvu pošliapanú trávu a dala moju gitaru na jeho chrbát, prehadzujúc si jeho cestovnú tašku cez moje plece, tlačiac ho smerom k môjmu domu.

trochu šušlal keď vedľa mňa zakopol, "viem kedy mám dosť, georgie." ale neprotestoval.