brown haired boy [Slovenský preklad]

trinásť.

"mala by si ísť domov, už je neskoro..." miles sa vliekol, keď sme kráčali po koľajniciach, vôbec som nepremýšľala o tom, že by som mala ísť domov.

váhala som, predtým než som prikývla, keď som si pozrela čas na mojom telefóne, "dobre," bola skoro polnoc, o polnoci musím byť doma, "vidíme sa zajtra."

miles si povzdychol a poškriabal si zátylok svojou roztrasenou rukou, pevno zatvoril oči kvôli čomu sa mu na tvári objavili vrásky. jeho hlas bol chrapľavý, ako keby sa snažil zastaviť slzy, "nie, neuvidíme."

zvraštila som obočie a zahryzla si do pery, jeho päste boli zovreté vedľa jeho tela, "prečo nie?" opýtala som sa.

"len už choď." povedal s malým smutným úsmevom. stlačil tlačidlo na mojom telefóne a pozrel sa na čas, ako keby niekam meškal. 

hlasno vydychujúc ma chytil za ruku, jemne ju stisol a potom pustil, "zbohom, georgia. maj sa dobre."

nazval ma georgia, mala som vedieť, že sa niečo deje.