,,Keď zomrie vezmite ho a nakrájajte na malé hviezdy. A tak bude po veky vekov tvoriť tvár oblohe. Vtedy ľudia zabudnú na svoje náboženstvo k slnku a začnú uctievať noc." - William Shakespeare.
Zabalená v deke stojím uprostred malého balkóna. Očarená nocou sa dívam na nezmyselnú líniu svetielok lemujúcu temnotu. Keď som bola malá, babka mi vravievala, že každé svetielko znázorňuje jeden príbeh, jedného človeka a jeden osud. Uprene na ne hľadím, až sa mi začnú rozmazávať pred očami. Zrazu jedno svetielko opustí ostatné, dopadá na zem v diaľke.
Zatváram oči a prajem si : ,,Chcem nájsť svoju hviezdu."
Otvorím oči a pomaly vydýchnem. Keď začujem mamin hlas, ako na mňa volá, opúšťam balkón a vchádzam opäť dnu.
YOU ARE READING
5 SNOV
Fanfiction⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️ Tisíc svetielok kráča temnotou, Chránia svet pred slepotou. Ich svetlo zahalí ma, A tma noci obklopí ma. Spomedzi všetkým svetiel, jedno si vyberám, Uz len naň v noci sa dívam.
