,,Prečo sa mi neustále o tebe sníva ?" pýtam sa skôr sama seba než jeho. Miestnosť okolo nás je jasnejšia než predtým. Dokonca tu pribudli aj dve okná.
,,Neviem," zamumle lenivo. Zaujímalo by ma, či je tento chlapec skutočný, alebo to je len výplod mojej fantázie. A možno aj oboje. Až doteraz som nevidela skutočnú krásu, ale pri pohľade na chlapca predo mnou ju už vidím. Rukou mi pokynie, aby som išla k nemu. Nasmerujem teda svoje chodidlá jeho smerom a sadnem si vedľa neho na koberec. Váhavo chytá moju ruku. Pri jeho dotyku sa zachvejem. Nežne mi vyhrnie rukáv a z vrecka vyberie čiernu fixu. Otvorí ju a začne mi po ruke kresliť neznáme čiary. Zvedavo ho pozorujem. Je až komické, ako veľmi sa sústredí pri obyčajnej kresbe.
,,Hotovo," zahlási. Pozriem sa na svoje zápästie a zasmejem sa. Na mojej ruke je nakreslená hviezda.
,,Ďakujem," usmejem sa. Skloní hlavu dolu a hanblivo sa usmeje. Nervózne si prehadzuje fixu medzi prstami. Keď sa mi konečne pozrie do očí, stuhnem. Neuvedomila som si, ako blízko sú naše tváre. Môžem detailne vidieť veselé odlesky v jeho sivých očiach a vrásky okolo nich.
,,Nemáš za čo, Elizabeth," povie. Chcem sa ho opýtať odkiaľ vie moje meno, ale je neskoro. Opäť sa akoby mávnutím čarovného prútika vraciam späť do reality.
YOU ARE READING
5 SNOV
Fanfiction⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️ Tisíc svetielok kráča temnotou, Chránia svet pred slepotou. Ich svetlo zahalí ma, A tma noci obklopí ma. Spomedzi všetkým svetiel, jedno si vyberám, Uz len naň v noci sa dívam.
