Stojím v strede prázdnej miestnosti. Teda, takmer prázdnej. Predomnou leží obrovské gotické zrkadlo. Zadívam sa na svoj odraz, ale nič nové nevidím. Nudné tmavovlasé dievča s pehami po celej tvári. Moje oči vyzerajú byť čierne, hoc sú tmavohnedé. Trochu poskočím, keď za sebou uvidím chlapca.
,,Vyzerá ako anjel," pomyslím si.
Dlhé blonďavé vlasy mu siahajú až po obočie. Je vysoký a podľa stavby tela usudzujem, že môže mať najviac sedemnásť rokov. Na jeho srdcovito krojených perách sa objaví náznak úsmevu. Ale sú to práve jeho oči, ktoré ma zaujmú. Ich krásna sivá farba mi pripomenie búrkové mračná.
,,Kto si ?" zašepkám do ticha. Chlapec na mňa prekvapene pozrie, ale som si istá, že pozná odpoveď.
,,Tvoja hviezda," povie automaticky. Rozplývam sa nad jemnosťou jeho hlasu. Napriek miernej chrapľavosti je príjemnejší, než samotný zamat. Otvorím oči a opäť sedím na svojej posteli.
YOU ARE READING
5 SNOV
Fanfiction⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️ Tisíc svetielok kráča temnotou, Chránia svet pred slepotou. Ich svetlo zahalí ma, A tma noci obklopí ma. Spomedzi všetkým svetiel, jedno si vyberám, Uz len naň v noci sa dívam.
