Hviezdu som nevidela už niekoľko mesiacov. Odkedy ma pobozkal, sú moje sny prázdne. Snažila som sa ho privolať všemožnými spôsobmi, ale ani jeden nevyšiel. A preto som sa rozhodla, že začnem odznova. Kráčam po parku, ktorý sa topí v slnečných paprskoch. Dívam sa na oblohu. Pokúšam sa nájsť krásu v dennej oblohe. Nie je ani zďaleka taká nádherná a magická ako tá nočná. Zatiaľ čo slnečná žiara všetkých obšťastňuje, mne prináša iba smútok. Smútok za hviezdami, za Hviezdou. Upieram zrak do zeme a do niekoho narazím. Pozriem sa dotyčnému do tváre. Srdcovité pery, dlhé blonďavé vlasy a búrkové oči.
,,Hviezda," vydýchnem a hľadím mu do očí. Jeho tvár je rovnako prekapená a zmätená ako tá moja.
,,Elizabeth," zašepká. Už viac netúžim po hviezdach. Ja som svoju HVIEZDU už dávno našla.
YOU ARE READING
5 SNOV
Fanfiction⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️ Tisíc svetielok kráča temnotou, Chránia svet pred slepotou. Ich svetlo zahalí ma, A tma noci obklopí ma. Spomedzi všetkým svetiel, jedno si vyberám, Uz len naň v noci sa dívam.
