Som v tej istej miestnosti ako predtým. Všetko vyzerá presne tak, ako naposledy, až na veľký kožený gauč v rohu. Na ňom leží telo blonďavého chlapca a veselo sa uškŕňa. Kráčam k nemu a ani na chvíľu neotáľam.
,,Ako sa voláš ?" pýtam sa. Chlapcovi zmizne úsmev z tváre a vystrieda ho napätý výraz.
,,Ja...," zasekne sa ,, neviem"
Zamračím sa. Zhlboka sa nadýchnem a pýtam sa ďalej : ,,Ako je možné, že nevieš ?"
Nerozumiem mu. Každý má predsa meno. Dokonca aj tí z najnižšej spoločenskej vrstvy ho majú.
,,Nemám meno," povie. Posadí sa a lakťami sa oprie o kolená. Pozerá sa do zeme a rozmýšľa. Som si celkom istá, že má meno. Len si ho proste nepamätá.
,,Máš aspoň nejakú prezývku aby som ťa mala ako volať ?" vypytujem sa statočne ďalej. Chlapcová tvár sa vyjasní. Prikývne.
,,Hviezda," odpovie mi. Zarazím sa. Dobre som počula ?
,,Hviezda ?" uisťujem sa.
,,Hviezda," pritaká. Sen sa rozplynie tak rýchlo ako sa objavil a ja sa znova zobúdzam vo svojej posteli.
KAMU SEDANG MEMBACA
5 SNOV
Fiksi Penggemar⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️⭐️ Tisíc svetielok kráča temnotou, Chránia svet pred slepotou. Ich svetlo zahalí ma, A tma noci obklopí ma. Spomedzi všetkým svetiel, jedno si vyberám, Uz len naň v noci sa dívam.
