Selena: Lovkyňa upírov

2.kapitola Hovoriace listy

Prudko som vydýchla a do pľúc nabrala čerstvý vzduch. Chlapci zarazene sledovali odchádzajúcich vlkov. Nemali ani len najmenšie tušenie o tom čo sa odohralo medzi mnou a bielym vlkom. Bola som tak zmätená z celej situácie, až som si musela sadnúť na jeden zo zvalených stromov. Leo si kľakol predo mňa a pozrel sa mi do očí.

,, Čo... čo sa stalo?" vyjachtal zo seba.

,,Ja ani neviem, celé to bolo zvláštne. Rozprávala som sa s ním pomocou myšlienok."

Všetci traja na mňa prekvapene pozreli a zborovo skríkli: ,,To nemyslíš vážne!"

S pohľadom upretým do zeme som sa postavila a z rúk som si sprášila kúsky zeme a kôry.

,,Mali by sme ísť. Vysvetlím vám to po ceste."

Všetci prikývli a potichu si začali baliť vec. Nateraz sa rozhodli dať mi trochu priestoru. Vedela som však ,že nedokážu svoju zvedavosť krotiť naveky. Uhasila som oheň a pozbierala si svoje veci. O pár minút sme už putovali po tenkej lesnej cestičke. Chlapcom som všetko vyrozprávala ale vynechala som tú časť o pozvaní do svorky. Moja druhá podoba bola pre všetkých, okrem Lea, prísne stráženým tajomstvom. Cestou sme už nezaznamenali nič nezvyčajné. Vyhýbali sme sa preplnenej kráľovskej ceste a namiesto toho sme používali cestičky, vďaka ktorým sa v lese orientovala zver. Zastavili sme pri úzkom potôčiku, prúdiacom cez hory, ktorý sa na juhu pravdepodobne vlieval do Búrlivej rieky. Zložili sme si veci a spravili si prestávku na doplnenie zásob vody a oddych. Čím dlhšie som tam sedela a nečinne sledovala číru, pomedzi kamene prúdiacu vodu, tým som bola nervóznejšia. Chlapcov som nechala pri potôčiku a vydala som sa do tmavších zákutí lesa. Potrebovala som nejaké rozptýlenie. Neustále sa mi pred očami objavovala bielou srsťou pokrytá tvár vlčieho alfa samca. Ten dravý odlesk v jeho očiach. Koľko hrdiel už pretrhli tie jeho ostré zubiská. Koľko nevinných padlo za obeť jeho prekliatiu?

Mala som ho zabiť a celú jeho svorku s ním. Zbaviť svet ďalšieho zla. Ako by som však potom mohla žiť ja sama? Prečo by som mala vziať život a sama si ponechať výsadu žiť? 

Začala som sa čoraz viac zamotávať do vlastných myšlienok. Cestou som natrafila na jedného zajaca ale zmizol skôr ako som stihla vystreliť. Bola som priveľmi hlučná, neopatrná. Vzdala som sa svojej morálnej dilemy a presmerovala som svoju myseľ inam. Premýšľala som nad tým čo sa prihodilo od okamihu čo som bola pohryzená. Nerada som spomínala na ten deň. V živote som sa som bola niekoľkokrát vytrhnutá zo spárov smrti ale žiadne zranenie sa bolesťou nemohlo vyrovnať tej noci. 

Zo spomienok ma vytrhol prudký náraz vetra. Listy, ktoré ležali pod vysokým dubom s ľahkosťou plávali vo vetre. Jeden po druhom sa dvíhali a tancujúc vo vánku vytvárali ženskú postavu.

,, Selena," zaštebotala dievčina sladkým hlasom. 

Prekvapene a možno aj trochu vydesene som o krok ustúpila.

Dievča sa zasmialo: ,,Nemáš sa čoho obávať moja Pani, nikdy by som si nedovolila ublížiť tebe a tvojim priateľom."

Otvorila som ústa, pripravená rýchlo zareagovať ale nenapadla ma žiadna pohotová odpoveď. Jej zjav a slová ma úplne ohúrili.Listnatá dievčina ignorovala moje rozpaky a rozhodla sa, zasvätiť ma do situácie.

,, Som veľmi rada, že sa mi podarilo zastihnúť vás a odovzdať vám odkaz."

,,Odkaz!? Od koho?" prerušila som ju bezmyšlienkovito.

Dievčina ospravedlňujúco sklonila hlavu z listov a smutne riekla: ,,Zložila som sľub mlčanlivosťi Pani moja,"

Túžila som na ňu zatlačiť. Chcela som vedieť kto ju poslal avšak prekonala som svoju zvedavosť. Sľub je sľub. Ak by som si nevážila svoje vlastné hodnoty, aký by mal môj život zmysel?

,, Tak my teda odovzdaj ten odkaz." 

,, Mesto na západ odtiaľto... Egrom, myslím. Jazyk ľudí spoza Zaerského priesmyku je pre mňa občas zradný," zatvárila sa rozpačito.

,,Egariom," opravila som ju.

,,Samozrejme!" vyhŕkla ,,Egariom. Už si spomínam. Hovorí sa ,že v Egariome sa pred pár mesiacmi usídlil jeden upír. Dokonca som počula zvesti o tom ,že by to mohol byť jeden zo šiestich Majstrov," slová zo seba vypľúvala ako jed a okraje listov jemne sčerveneli. Zdalo sa ,že aj najmenšia zmienka o upíroch ju rozčuľovala a znechucovala. 

,, Jeden zo šiestich majstrov?!" vykríkla som prekvapene. Ak sa v meste na západe ukrýva jeden z najmocnejších upírov mnoho ľudí príde o život skôr ako im dokážem pomôcť. Musím sa poponáhľať.

,,Psst..." zahriakla ma dievčina. ,,Stromy majú uši a nie všetky držia jazyk za listami,"

Prikývla som. Mala pravdu, mala by som si dávať väčší pozor.

,,To nieje všetko, mám ti odovzdať ešte jeden odkaz. V meste sa pridlho nezdržujte a ani nikde inde. Sledujú vás. Nebudú čakať večne,"

Dievča sa poslednýkrát usmialo, akoby na rozlúčku. Skôr ako som sa stihla spamätať a položiť jej všetky otázky, ktoré jej slová vyčarovali v mojej hlave, zafúkal silný vietor a rozvial listy všade naokolo. Dievča bolo preč ale jej prítomnosť som cítila v každom strome v Dearonovom lese.

Nechcela som zbytočne strácať čas a tak som sa bez otáľania rozbehla naspäť k potôčiku. V okamihu ako sa pred mojimi očami objavili tváre mojich priateľov od úľavy som takmer vypľula dušu. Odtúlala som sa ďalej ako som si myslela a beh naspäť ma preto veľmi vyčerpal. Spustila som sa na kolená a tvár som si osviežila chladnou vodou z potôčika. 

,, Čo sa stalo?" opýtal sa Liam prečesávajúc pohľadom okolitý les. Lapajúc po dychu som im opísala celé moje zvláštne stretnutie s dievčaťom z listov. Keď som zakončila svoje rozprávanie, všetci si ma zarazene premeriavali. 

Ticho napokon prerušil Liam: ,,Sel, ty si sa snáď zbláznila. Najprv sa rozprávaš s vlkmi a teraz k tebe prehovárajú už aj listy. Nemáš horúčku?"

S úsmevom som odstrčila ruku, ktorú mi pritláčal na čelo. Liam vždy vedel ako odľahčiť situáciu.

,,To dievča... Myslím, že to bol Duch lesa," poznamenal Liam a zamyslene si hladil neexistujúcu bradu. Pomaly, váhavo som prikývla. Ešte ako dieťa som počula príbehy o všakovakých zvláštnych tvoroch, ktoré vládnu lesom.

Liam sa však očividne o kultúru nikdy nezaujímal. 

,,Kto?"

Ramer si ho pohŕdavo premeral ale odpustil si všetky štipľavé poznámky, ktoré mu určite chodili po rozume. Napokon sa iba opýtal: ,,Dlhá alebo krátka verzia?"

,,Skráť to," prikázala som, ,,Čas je vzácny."

Ramer prikývol a pustil sa do vysvetľovania: ,,V starých legendách sú bytosti, ktoré obývajú tento svet rozdelené do štyroch kategórií. Dobyvatelia, Duchovia, Démoni a Zvieratá. Duchovia sa delia ešte na ďalšie celky a jedným z nich sú Duchovia Lesa. Život Duchov Lesa je pevne prepojený s Lesom. Domnievam sa, že dievča s ktorým sa Selena dostala do kontaktu bola Stromožienka..."

Liam prudko zdvihol ruku aby ho zastavil.

,,Neplytvaj zbytočne dychom priateľ môj, myslím, že informácií na dnes máme už dosť."

Ramer ho prevŕtal spaľujúcim pohľadom ale vo svojom výklade nepokračoval.

Po prvý krát sa ozval Leo. Jeho hlas bol tichý a vážny.,,Myslím, že máme prácu."