Ďakujeme

51 5 0
                                    

       Prišla som do školy a prvé čo bolo :to je ta anorexiča, to je tá a to je hentá. Hnevalo ma to. Snažila som sa to ignorovať ,hneď prví deň som si našla kamošky napríklad Betti, Nina , Rebeka a iné supe baby. Aj jej triedna bola fajn volala sa Adriana.
    Betti je vysoké, štíhle dievča s dlhými bolond vlasmi. Jej vlasy boli dlhé až po zadok a končeky mala modré má slabo modré oči . Nina je bacuľka má dlhé modré vlasy a krásne hnedé až čierne oči. Rebeka je nízka štíhla brunetka. Má stredne dlhé hnedé vlasy a krásne modré oči. Učiteľka Adriana ma dlhé blond vlasy, krásne modré oči.
       Bohužiaľ v škole je aj Kristína. Je to hnusná a nepriateľská baba má kriticky krátke hnedé vlasy a zelené oči ,nosí okuliare a ani smiať sa nemôže pretože má naložený očný zub.  Ako keby Kristína nestačila do školy chodil aj Marek ,on sa však zamiloval do Momi. To také strašne ani nebolo ,strašné bolo to, že aj ona sa zamilovala do neho. Odkedy spolu chodili Marek ma nechal, ale bála som sa o Momu .Mareka som dobre poznala a vedela som aký je to zmrd. 
     Po škole som s babami išla von a povedala som svoju minulosť. Nechcela som aby medzi nami boli tajnosti. ,,Ach bože kvôli láske sa takto skántriť aspoň, že Martin je poriadny"povedala Betti a prehrabala si svoje krásne vlasy. ,,Už ho nechcem ani  vidieť"pozrela sa na mňa Nina v jej očiach bolo vidieť ľútosť. ,,Už je to za mnou " povedala som.
     Na druhý deň v škole za mnou prišla Kristína:,, No čo už ti jedlo chutí?"zaškerila sa. ,,Keď si pri mne tak ani nie, tvoj pach sa tiahne celou jedálňou!"vrátila som jej. ,,No , ale tu smrdíš len ty!!"namilslene sa na mňa pozrela. ,,Vieš tvoja zúfalosť tu smrdí viac ako môj dezodorant."zdvihla som sa a odyšla som. Keď som išla domov Martin mal ešte hodinu tak som poprosila Rebeku.,,Vieš ani ja Kristínu nemusím, ale ona je tak dotieravá , že by som bola najradšej keby ju vyhodili."povedala smutne. Ja som len prikyvovala a dúfala, že nie je taká ako sa o nej hovorí.
     Streda-písomka z dejepisu. Z celého srdca som dejepis nenávidela , aj som z neho dostávala trojky. Učiteľka Adriana bola ochotná ma doučovať. Všetci o nej hovorili, že je mäkká. No keď sa nahnevá hromy, blesky. Dejepis mi začínal ísť. Keď som mala dobrí prospech našla som si prácu. Pracovala som ako servírka v jednej reštaurácii. Dobre ma platili a začínalo sa nám dariť. Martin si tiež našiel džob na stavbe vozil tehly. Šetrili sme , ale aj tak to bolo málo. Pôžičku nám nedali a bolo s nami zle nedobre. Adriana nás zachránila v hodine dvanástej. Poskytla mám ubytovanie a povedala, že u nej môžme bývať v podnájme. Platili sme jej oveľa menej ako v byte, ale predsa mali sme svoj vek a chceli sme súkromie. Jej dom je však malí.
     Jedného dňa ku mne prišla Betti a požičala mi peniaze , že jej ich potom vrátim :,,Nie to nemôžem prijať."povedala som. ,,Ja viem, keď budeš mať tak mi to vrátiš."vložila mi peniaze do ruky a odyšla. V ten deň prišla aj Rebeka aj Nina obybve nám požičali peniaze. Vrátili sme sa do bytu a začali si šetriť.

Našetria si toľko aby všetky požičané peniaze vrátili? Ako vlastne to dopadne s Momou? Prestane Kristína provokovať ? To všetko sa dozviete ďalšej časti.

Zmenil mi životOnde histórias criam vida. Descubra agora