Zmenil mi život

Moma prečo?

Peňazí sme mali dosť tak som zavolala baby k nám domov. Na druhý deň prišli na návštevu:,,Posaďte sa. Dáte si čaj?"pítala som sa ich. ,,Ja si dám, ďakujem."povedala Nina. Betti len prikývla. ,,Rebi ty si nič neprosíš?"pítala som sa jej. ,,Aďa ja ti musím niečo povedať."potichu mi šepla. Peniaze sme vrátili a vyprevadili sme baby okrem Rebeki. Prišli sme domov a sadli sme si do obývačky. ,,O čo ide?"nedočkavo som vyzvedala. ,,Ide o Momu a o Mareka."povedala smutne.,,Marek Momu BIJE!"keď to dopovedala neudržala som sa ,sadla na bicykel a šprintovala k Mome. Martin na mňa volal,že nech to nechám tak oni si to vyriešia. Ja som ho nepočúvala a išla som ďalej.
Keď som dorazila počula som krik. Vbehla som do spálne a tam Moma v kúte.,,Čo je? Čo nariekať?"pítala som sa jej. ,,Odíď, bude zle!!"s plačom mi povedala. Zdvihla som ju zo zeme a ťahala som ju von nech túto noc prespí u nás. Vtom vtrhol do izby Marek :,,A ty čo si myslíš, že robíš?"prišiel bližšie. ,,Kam sa chystáš?"pozrel na Momu. ,,Ja, nikam..."sklonǐa hlavu k zemi. ,,Čo jej to robíš ?Zblaznil si sa?"pítala som sa ho. ,,To je naša viac, ty sa do toho nestaraj!"zaťal päste. ,,Andrea odíď!Prosím zachráň sa!"šepla mi. Marek prišiel bližšie schytil Momu a odtiahol ju preč. Potom sa vrátil a povedal:,,Odíď a nestaraj sa do nás!". Vbehla som do izby schytila Momu a bežala k dverám. Marek stál neďaleko dverí. Už som bola pri nich no vtom ma chytil za ruku a jednu mi vrazil :,,Čo si o sebe myslíš, kam mi Momu berieš?"povedal no ja som s Momou vybehla von, sadla na bicykel a išla som k nám domov.
Ráno sa Moma okúpala od všetkých tých sĺz čo jej Marek spôsobil. Bol výkend a ja s Martinom sme mali manierené na kúpalisko. Moma išla tiež , aby sa trochu uvoľnila a zabudla na trápenie.
Keď sme sa vrátili dvere boli vylomené. Prelakli sme sa a zavolali políciu . Policajti zobrali otlačky a poslali na kriminálku do databázy. Vraj o dva ,tri dni nám prídu povedať na čo prišli. Moma s plačom prišla za mnou:,,Aďa pozri čo mi Marek posiela"povedala vyľakane. Martin sa rozumel do elektroniky, zablokoval prichádzanie správ od čísla 0910 287 156. Marek poslal dopis:Vráť sa domov ,chýbaš mi. Veď ty vieš, že ťa mám rád. Tieto slová vo mne vyvolali znechutenie vraj 'mám ťa rád'ano a preto ju stále bije , že mu nieje hanba .
Prišla polícia. Otisky boli pravdaže Marekove. Nechcela som to nechať tak ,dala som ho na súd. Ten mu udelil zákaz približovania . Kôli tomuto incidentu ho vyhodili zo školy.Moma sa vrátila k mame a pomali sa zotavovala. ,,Bolo ti to treba? Ja som ti vravela-nebuď s ním on to nemá v hlave vporiaku!"vravela som jej každú chvíľu.
Onedlho som v škole stretla dievča:,, A ty čo? Hanba ta nenaháňa?"vytryskla mi do tváre. ,,Čo ? O čom to hovoríš?"pítala som sa. ,,Som Marekova priateľka a Kikina sestra. Ty si Mareka poslala pred súd len tak pre nič za nič!"škerila sa na mňa. ,,Pre nič za nič? Veď on moju sestru bil hlava, nehlava. A teraz až teraz však viem aký je to hajzel on moju sestru aj podvádzal, sviniar jeden"nahnevane som jej povedala pravdu do očí. ,,To by môj Marek neurobil"ckla a vypľula žuvačku.
Ja:,,Ty o ňom pravdu nevieš!"
Ona:,,Čo by som nevedela, len ty ho chceš pre seba ,viem to!"
Ja:,,Toho zmrda? Nikdy!!!"
Ona:,,Nevolaj ho ZMRD ty..."
Ja:,,Čo mi nadávaš si ani kosť a koža, ale naparuješ sa ako by si bola dáka kráľovna!!!"
V tej chvíli sa medzi nami strhla bitka. Učitelia nás oddelili, ale hnev voči sebe sme mali ešte večší.

Dúfam, že sa Vám páčilo . Zatiaľ pracujem na ďalšej časti. Tá bude pomerne dlhšia a aj viac napínavejšia. Ďakujem, že ste si našli čas :-)