Naruto-Vojna piatich elementov

XXII.

Ľudiaa máme 1,7k pozretí!! Ani si neviete predstaviť ako vysoko som skákala keď som to videla :D Dosť rečí, šup prečítať :D

Ako som predpokladal nikto sa tam už nenachádzal. Iba opustená tmavá miestnosť. A sama Mirai povedala, že tam určite bol jej strýko. Po podlahe sa aj povaľovali chumáče chlpov, ktoré patrili strateným vlkom: Tatsumaki a Arashi. Práve tie patrili jemu. Ani si neviem predstaviť ako sa cíti Mirai. Musí cítiť veľkú bolesť keď stratila príbuzných a ešte k tomu zistiť aký je jej strýko špina. Hlavne keď oklamal všetkých z klanu a prinútil ich pozabíjať ich priateľov. Išli sme domov, lebo nič iné nám nezostávalo. Mirai išla popredu so sklesnutou hlavou. Gai sa netváril moc sklesnuto skôr to videl ako ďalšiu šancu zapôsobiť na ňu. Ja som vedel, že v tejto situácii moc prítulná nebude. Gai ku nej pribehol a dal jej ruku okolo pliec.

,, Viem, že je to pre teba teraz ťažké, ale nechcela by si si so mnou niekam vyjsť?" Ona sa na neho pozrela naštvaným pohľadom a jednu mu vrazila. Ani sa neobzrela a ďalej pokračovala v ceste. Čupol som si ku Gaiovi a pošepkal mu.

,, Tak toto ti nevyšlo kamoš." Postavil som sa a kráčal som ďalej kým on sa spamätával čo sa stalo.

                      *               
Už som ani nevedela kam idem. Nevnímala som svet okolo seba a ani Kakashiho a Gaia za sebou. Ako človek bez duše trmácajúci sa temnotou. Už som ani necítila pachy alebo som skôr nechcela. Niečo ma silno pritlačilo k zemi a držalo mi to hlavu na tráve. Kakashi zhíkol a vybral si kunai. Ja som sa pozrela vyššie aby som videla kto na mne stojí. No na moje prekvapenie to nebol človek. Bol to Arashi. Keď tu bol on, tak sa niekde musel potulovať aj Tatsumaki. Rukou som mu strelila do slabiny a on uskočil. Postavila som sa a išla pred Kakashiho a Gaia. Začala som skladať pečate:

,, Kchyose no jutsu!" Z dymu sa vynoril môj dvojmetrový striebristý vlk Tsukio. Jeho prenikavé žlté oči sa zaleskli v žiari slnka ktoré vychádzalo spoza konárov stromov. Keď uvidel Arashiho, zježil sa, vyceril zuby a všetka pozornosť patrila iba jemu. Arashi urobil to isté. Kakashi ostal zamrznutý, lebo mu to muselo pripomenúť otca, Bieleho tesáka. Občas mal také stavy, keď si na niečo spomenul.  Tsukio sa prihovoril Arashimu:

,, Konečne si sa aj ukázal, Arashi. Doteraz som si myslel, že si sa ma bál." Poslednú vetu dokončil strašidelným úsmevom, kde mu z papule tiekli sliny. Tsukio viedol zase vlky klanu Urufu. Rád podpichoval rovnako ako ja, takže sme sa k sebe dokonalo hodili.

,, A Tatsumakiho si nechal kde? Aj toho si podviedol?" Arashi ceril zuby najviac ako mohol, ale aj tak nič nepovedal. Tsukio sa rozbehol oproti Arashimu a svojou mohutnou labou mu strelil do papule. Arashi uskočil a zavyl. Z diaľky pribehol aj Tatsumaki. Tsukio sa znova usmial a priskočil ku mne. Jemu sa chlpy postavili a spevnili sa. Mne sa moje vlasy obmotali okolo tela a konce sa zašpicatili.

,, Shāpu gatsuga!" Pustili sme sa proti nim a ich to zmietlo a odrazilo do stromu. Tatsumaki sa pomaly zdvíhal a pozrel sa na mňa.

,, Dosť si zosilnela Mirai, keby ste sa spolu spojili boli by ste neporaziteľný a vládli by ste celému ninjovskému svetu."

,, Prepáč ale nemám potrebu ovládať svet vďaka strachu a bolesti. Masaru to asi nemá v hlave trochu v poriadku, keď si myslí, že sa k nemu po tom všetkom čo urobil pridám." Keď sú vlci sami bez svojho majiteľa, tak nevedia naplno bojovať, preto toľko na nás neútočia. Keby bol s nimi aj Masaru tak by sme moc dobre nedopadli. Tatsumaki sa usmial a aj s Arashim zmizli v dyme.

,, Zbabelci." Zavrčal Tsukio. Spoza kríkov niekto vyšiel a začal sa smiať. Mal dosť hlboký hlas.

,, Moja drahá neter už dospela. Ten čas tak letí a ani som si to neuvedomil a z teba je takáto krásavica."

,,Tie sladké rečičky si nechaj pre seba." Nemohla som uveriť, že sa mi po tom všetkom ešte ukáže na oči.

,, Viem, že som urobil veľa zlých vecí, ale preto ma zase nemusíš až tak nenávidieť, veď ani ty niesi svätá. Sama si predsa zabila..."

,, Buď ticho!" Nechcela som aby sa o tom dozvedel Gai a nebodaj Kakashi.

,, Ale čo, oni to nevedia? Nevedia ani to, že nad sebou niekedy nevieš udržať kontrolu?" Gai ustúpil o krok dozadu a chytil si líce. Kakashi zaregistroval to čo urobil a nechápavo sa na neho pozeral.

,, Škoda tvojich rodičov, však sa ťa snažili iba chrániť, nie?" Tsukio neprestajne vrčal. Tiež nemohol zniesť jeho prítomnosť hlavne keď hovoril pravdu. Kakashiho nechápavý pohľad prešiel na mňa.

,,Viem aj kto má zvyšné náhrdelníky, ale tie si získam potom a osobne a vy mi v tom nezabránite." Na tvári sa mu zjavil strašidelný úškrn. Zmizol v dyme. Tsukio zmizol tiež a ja som tam iba nemo stála. Cítila som ako ma tí dvaja prepichujú pohľadmi. Nemohla som sa im ani pozrieť do očí, tak som ďalej pokračovala v ceste.

,, Mirai, nechceš mi niečo povedať?" Ja som nechcela, tak som sa objala okolo pliec a ďalej išla do predu. Počas chôdze som napokon otvorila ústa a začala rozprávať.

,, Schyľuje sa tu k niečomu veľkému. Už to nebudú takéto malé boje a zisťovanie kto má náhrdelníky. On to už vie. Chystá vojnu a toto už v tajnosti udržať nemôžeme. Má za sebou veľa nasledovníkov a to by sme neubojovali. Treba to povedať Hokage. A nebude vôbec nadšená, že sme jej to nepovedali skôr." Gai vôbec nemal potuchy o čom to hovorím, ale hlavné je, že tomu rozumie Kakashi. Musíme sa trochu poponáhľať do Listovej, lebo sme príliš dlho preč.

                       *
,, Pane, naše prieskumné jednotky zistili, že majiteľka ohnivého náhrdelníka bude mať prieskumnú misiu o dva dni, takže sa treba pripraviť." Oznámila Masaruovi jeho pravá ruka Risuku.

,, Výborne, moja drahá neter zažije takú vojnu a bude ľutovať, že sa ku mne nepridala." Neprestával sa usmievať.

,, Prečo na nej tak visíte. Na čo ju potrebujeme?"

,, Vidím, že o nej nevieš nič Risuku. Síce som starší a mám viac skúseností, tak ona je tak či tak z hlavného rodu a je jediná ktorá vie o tajných technikách nášho klanu. A na to aby sme spojili náhrdelníky nám nestačia obyčajné prísady, ale aj srdce mocného sivého vlka. A všetko toto musí prebehnúť cez jednu noc za úplnku strieborného mesiaca. Ktorý sa objavuje raz za 5 rokov. Toto ti na začiatok stačí aby si aspoň trochu pochopila pointu." Risuku sa na neho zamračila lebo toto jej očividne nestačilo.

,, Prečo nemôžem vedieť viac? Už som si s vami toľko zažila a všetko ste mi povedali tak v čom je problém? Čo keď urobím niečo zle?! Za to ma zase potrestáte a ani to nebude moja vina!"

,, Ukľudni sa, nezabudni na svoje postavenie. Nechceš predsa skončiť zase v tom nevestinci odkiaľ som ťa vytiahol. Teraz je tvojou jedinou povinnosťou mi veriť a robiť to čo ti poviem." Risuku sa zarazila keď zase spomenul ten nevestinec. Keď bola malá tak ju vymenili za peniaze a nechali ju tam. Masaru akurát prechádzal okolo nevestinca a zastihol šéfa ako ju bije. Risuku vtedy od hnevu začala prúdiť čakra okolo celého tela. A Masaru vtedy zakročil, lebo by toho šéfa zabila. Nejaké roky cvičila ninjutsu a stala sa z nej výborná kunoichi. A to, že pracuje s Masaruom, aby získal moc chce docieliť pomstu, aby aj ostatný pochopili čo je to bolesť a smútok zo straty. A o dva dni sa začne boj ktorý rozhodne o budúcnosti ninjovského sveta.

Taaak a je tu ďalšia časť síce trocha neskoro ale snáď to nevadí :D veď viete Vianoce :D Na obrázku je Risuku, ten chlap s tým drdolom mal vodný náhrdelník a ten druhý zemný. O nich sa dozviete neskôr :)